Nový rozpočet EÚ: Krok k neudržateľnej budúcnosti?
Podľa poslednej prezentácie Európskej komisie je dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028 – 2034 v hodnote dvoch biliónov eur takmer skandálny. A to nielen preto, že ide o astronomickú sumu, ale aj kvôli hrozbe, ktorá s tým súvisí. Dva roky rokovaní sa javia ako ihlica v kope sena, keď zohľadníme, ako veľmi tento návrh nedokáže reagovať na neľútostné výzvy, ktorým Európa čelí.
Flexibilita alebo neefektívnosť?
Eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin sa snaží presvedčiť europoslancov o modernizácii rozpočtu. Výraz „flexibilnejší“ sa stáva len prázdnym pojmom, keď je zjavné, že namiesto reálneho zmenového potenciálu ide o pokrytectvo. Štyri základné okruhy rozpočtu sú iba slabou náplasťou na hnisajúci problém. Čo sa týka dodržiavania právneho štátu, je to len rafinovaná zámienka, ako sa vyhnúť zodpovednosti za rozdeľovanie prostriedkov.
Vysoké ambície alebo prázdne reči?
Dohoda o rozpočte, ktorá je navrhnutá, vyzerá na prvý pohľad ako ambiciózna. Ale skutočne dokáže zabezpečiť konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a bezpečnosť, ak nemá dostatok financií na svoju realizáciu? Miliardy, ktoré sú sľúbené, sú často iba mávnutím ruky a slúžia ako falošný signál pre tých, ktorí na ne čakajú. Pochybnosti sú legitímne, predpoklady o zvýšení výdavkov na obranu znie ako zbožné prianie bez reálnej opory.
Obavy europoslancov: Nedostatočný priestor na realizáciu
Spoluspravodajcovia z Európskeho parlamentu otvorene varovali pred neefektívnosťou navrhovaného rozpočtu, zdôrazňujúc, že vražedná suma 1,26 percenta HND nebude postačovať na pokrytie reálnych nárokov EÚ. Tento krok sa javí ako zúfalé pokusy o udržanie terajšieho status quo. Rozpredávanie úspešných programov do obscúrnych megafondov sa môže stať začiatkom konca pre účinné politiky, ktoré preukázateľne pomáhajú občanom.
Kto zaplatí cenu neúspechu?
Na pozadí týchto udalostí visí otázka: Kto skutočne zaplatí cenu za politiku vyžaduje rýchle prebudovanie rozpočtu? Slováci si zaslúžia vedieť, aké škrty sa dotknú ich životných podmienok a aké riziká s tým súvisia. Ak sa budú musieť obmedziť prostriedky na poľnohospodárstvo, obranu alebo adaptáciu na zmenu klímy, následky sa znásobia, pričom si EÚ sama podkopáva nohy.
Priestor na úpravy: Môžeme dúfať v zmenu?
Nie je prekvapením, že veriť v „novú éru“ rozpočtu EÚ sa zdá ako naivná ilúzia. Očakávania verejnosti narazili na mur, ktorý vytvorila byrokracia a politické kalkulácie. Smer je jasný, ale týmto smerom milióny eur pravdepodobne neprinesú zlepšenie pre Európanov. Rozpočet sa nemôže stať tragédiou pre národy, ktoré nemajú na to, aby boli svedkami zbytočného boja medzi politikmi, zatiaľ čo obyčajní ľudia platia cenu za ich rozhodnutia.
