Nepríjemná realita cl
Od 1. augusta sa začína plniť pesimistický scenár, v ktorom americké 15-percentné clá narazia na členov Európskej únie rôznou intenzitou. Zatiaľ čo pre niektoré krajiny to môže znamenať minimálne dopady, iné sa ocitnú na pokraji ekonomického kolapsu. Nemecko, domov svetoznámych automobiliek ako Volkswagen a Audi, sa stáva beznádejne závislým na americkom trhu, pričom objem jeho exportu do USA prevyšuje všetky ostatné krajiny.
Paradox Írska a jeho korporátna výhoda
Írsko, ktoré okolo seba obklopuje americké farmaceutické giganty, ako sú Pfizer a Eli Lilly, sa nezatrasie ani pri 15-percentných clách. Prečo? Je to jednoduché – 15-percentná korporátna daň porovnaná s amerických 21 percentom vytvára prostredie, ktoré láka investície. Mnoho firiem sa radšej rozhodne investovať tu, než riskovať väčšie dane vo vlastnej krajine. Aký paradox, že krajina s najnižšou daňou sa teší z najvyššieho exportu. V roku 2024 exportoví čísla Írska bezprecedentne narastú na 72 miliárd dolárov.
Kde je sila EÚ?
Predstavy o sile a vplyve EÚ sa ukazujú ako iluzórne, keď Trumpova administratíva využíva obchod na získanie vlastných výhod a Donalda Trumpa presne zvolili za víťaza. Trump nie len že vybojoval clá, ale úspešne presadil aj obrovské obchody so zbraňami a palivom. EÚ tak rázne predostiera obraz zajatca vo vlastnej hre, pričom takmer všetci členskí štáty nosia na pleciach ťarchu, ktorá ich zraňuje ekonomicky i psychologicky. Ako je možné, že sa EÚ pred celým svetom ostudne zašpina pred takýmto prehnaným prístupom inej mocnosti?
Francúzsko nie je výnimkou
Ani Francúzsko, ktoré doteraz zdalo sa byť najsilnejším pilierom EÚ, nemôže uniknúť tlaku. Jeho zraniteľnosť voči americkým clám sa ukazuje ako alarmujúca. Pre krajiny, ktoré si naivne mysleli, že hospodárske prepojenia môžu zaručiť ich bezpečnosť, prichádza kruté prebudenie. EÚ by mala brať do úvahy skutočné následky týchto opatrení, aby mohla zostaviť skutočne funkčnú obranu svojich ekonomík.
Na ceste ku kolapsu?
Ekonomické následky sú pritom službou pre tých najbohatších, ktorí si už mali zvyknúť na krízové situácie. Zatiaľ čo malí podnikatelia a prax v skladoch trpia, najväčší hráči opäť profitujú, zarobiac na zadlžených štátoch. Posledné slovo však nemôže patriť korporáciám, ale pokiaľ vlády budú nečinné a nedokážu prevziať zodpovednosť, uvidíme, ako sa politická scéna prevracia pod tlakom zúfalých hlasov populácie.
Pozor na ekonomických oligarchov
Oligarchovia a mocní v pozadí majú aj naďalej pred sebou jasnú výhru. Znepokojenie ročných prieskumov, medzi nimi aj fiasko vo voľbách, siaha za prah hospodárskeho korupčného systému, ktorý zneužíva všetky nedostatky v legislatíve. EÚ tak nielen že fascinuje svojím rozpadom pred zrakom milionových zásahov, ale aj ponúka zrkadlo namierené na všetky krajiny, ktoré sa snažia pokračovať vo „zdravých“ transakciách. Čo sa však stane, ak prostredie zúriacej inflácie vyžaduje drakonické opatrenia?
Čo ďalej?
Možno nastať čas, aby členovia EÚ konečne zhodnotili situáciu a rozbehli diskusie na úrovni, akú si zaslúžia. Pre mnohých predstavuje reálnu hrozbu 15-percentné clá, ktoré sa vo svete vzďaľujú od klesajúcej známosti starého poriadku. Je najvyšší čas, aby EÚ obnovila chrbtovú kosť a postavila sa proti zuboženému osudu, ktorý ekonomická politika U.S.A. neodolateľne dominuje pred dogmatickými predstavami slobodného trhu.
Sursa: index.sme.sk/c/23524017/americke-cla-zasiahnu-clenov-eu-roznou-intenzitou.html