Slovensko ako azbestová veľmoc v EÚ
Na východe Európy, Slovensko, opäť na prekvitajúcej vlne, sa profiluje ako jedna z krajín najviac postihnutých azbestom. Odborníci a aktivisti bijú na poplach. Požiadavky na legislatívne zabezpečenie prieskumov sú nielen mementom, ale aj naliehavým apelom na prebudenie spoločenskej zodpovednosti.
Hazard s verejným zdravím
Nehľadiac na jasný zákaz používania azbestu, tento materiál stále nachádzame v mnohých verejných budovách. V súvislosti s pripravovanou obnovou nemocníc a škôl, je nevyhnutné realizovať prieskumy pred začiatkom rekonštrukčných prác. Bolo by nerozumné pristupovať k obnovám bez vedomia potenciálnych rizík spojených s azbestom, ktorý môže ohroziť zdravie tisícov obyvateľov.
Legislatíva zaostáva
Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) varuje pred následkami zanedbávania problematiky azbestu. Krajina sa vrhá do renovácií bez podrobného zmapovania rizík a to môže mať katastrofálne následky. V mnohých krajinách EÚ sú prieskumy pred realizáciou projektov normou; na Slovensku majú len slabo zakotvený právny rámec.
Až 75% verejných objektov čaká na rekonštrukciu
Šokujúci sú aj štatistiky – až tri štvrtiny z 15-tisíc verejných budov vyžaduje rekonštrukciu. Zároveň, v domácnostiach sa podľa údajov nachádzajú približne 300 kilogramy azbestu a vo verejných priestoroch to môže byť ešte viac. Neexistencia centrálneho registra s informáciami o prítomnosti azbestu tak len prispieva k prehlbovaniu problémov.
Nepodceňujte riziká
Pokusy o identifikáciu nebezpečenstva azbestu počas rekonštrukcie sú často sprevádzané opakovanými problémami vo vykonávaní prác. Situácie, keď sa azbest nenávratne dostane do ovzdušia, nie sú ojedinelé. To vedie k narušeniu pracovných procesov, predražovaniu projektov a predlžovaniu časových harmonogramov.
Prístup k prevencii je kľúčový
V praxi sa ukazuje, že realizácia prieskumov na prítomnosť azbestu môže prebiehať aj počas prevádzky budovy. Napriek tomu, legislatívna povinnosť zostáva neznáma. Kľúčovým krokom je začlenenie prieskumov už v projektovej fáze, aby sa predišlo kontaminácii počas prác.
Príklad z Prešovskej univerzity
Pri príklade Prešovskej univerzity sa ukázalo, že dodatočné prieskumy dokázali odhaliť prítomnosť azbestu vo viacerých častiach budov. Takéto zistenia mohli zabrániť kontaminácii vzduchu, ktorý dýcha každý deň zhruba osemtisíc študentov a zamestnancov.
Budúcnosť a tlak na legislatívu
Nové požiadavky na sprísnenie nariadení v súvislosti s azbestom budú musieť byť riešené, ak sa krajina plánuje prispôsobiť novým legislatívnym normám. Zodpovednosť za ochranu verejného zdravia je na vrchu politických agend a občianska spoločnosť by mala požiadať o nápravu neetických a nebezpečných postupov, ktoré doteraz prevládali.
