Holokaust a jeho živé dedičstvo
Pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu, Richard Raši poukazuje na nezmazateľné stopy, ktoré táto tragédia zanechala v histórii. Tieto rany sa prenášajú z generácie na generáciu ako memento, varovanie pred opakovaním sa podobných hrôz. Odkazuje na to, akým spôsobom nenávisť a ideologická zaslepenosť dokážu mladú spoločnosť zničiť.
Počas spomienkového ceremoniálu vyzdvihol dôležitosť pamäti a reflexie minulosti. Bez porozumenia vlastnej histórii nie je možné sa poučiť a zastaviť ďalšie tragédie. Taktiež požaduje, aby spoločnosť bola ostražitá voči akýmkoľvek prejavom diskriminácie a intolerance, pričom varuje pred hraničením medzi slobodou a neslobodou.
Správanie ako zrkadlo súčasnosti
Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, dodáva, že židovská komunita na Slovensku nemôže mlčať pred prehlbujúcou sa nenávisťou a útočením na ich identitu. Historická bolesť, ktorú prežili, by mala byť katalyzátorom pre posun smerom k vzájomnému porozumeniu a akceptácii.
Na tieto okolnosti ani súčasná slovenská spoločnosť nemôže zabúdať. Čelíme dobrovoľnej slepote voči netolerancii, ktorá sa znovu objavuje v rôznych podobách. Duda hovorí, že žijúci svedkovia minulosti musia byť hlasom naspäť, aby zabránili opakovaniu katastrof a povzbudiť k budovaniu mostov, nie múrov.
Deň, ktorý si vyžaduje reflexiu
9. september má pre Slovákov osobitný význam. Je to deň, ktorý pripomína pády morálky a hodnoty, ktorých sa dopustila minulá vláda vojnovej Slovenskej republiky. Židovský kódex z r. 1941 predstavoval začiatok obdobia šialenstva, v ktorom boli Židia zbavení základných ľudských práv a dôstojnosti.
Práve tento akt by mal slúžiť ako neodmysliteľná súčasť výchovy budúcich generácií. Je potrebné jasne formulovať, aké následky môžu mať dehumanizujúce myšlienky a akcia, ktoré sa teraz môžu zdať vzdialené, avšak v skutočnosti sú neustále prítomné. To všetko prízvukuje úlohu politiky a vzdelávania v dnešnej Svete.
Budúcnosť vo svetle minulosti
Raši vyzýva Slovákov, aby sa postarali o spoločný priestor, v ktorom každý má právo na dôstojnosť. Spoločenstvo, aké by malo Slovensko predstaviť, musí byť postavené na rešpekte a porozumení. Chce, aby si ľudia uvedomili zodpovednosť za ovplyvnenie spoločnosti, v ktorej žijú.
Na záver, je potrebné prehlbovať diskusiu o úlohe pamäti v živote jednotlivcov a celej spoločnosti, aby sme neupadli do pasivity a aby sme si uvedomovali, že náš hlas má moc ovplyvniť budúcnosť.
