Kultúrne cenzúry a politické intrigy
V slovenských médiách sa opäť rozprúdila búrlivá diskusia, keď Rada Fondu na podporu umenia oznámila radikálne zmeny v programoch, ktoré majú podporu umenia zabezpečiť. Z rozhodnutia padlo kruté veto na kultúrne centrá, ktoré sú pre mnohé regióny jedinou záchranou kultúrneho života.
Predseda Rady Matúš Oľha, s nezamieňajúcou si autoritou, otvorene prehlásil, že činnosť kultúrnych centier je „priveľmi politická“ a pre masaker, ktorý si na nich zobral, možno nájsť aj absurdne humorné momenty, ako je umiestnenie obrázku ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na záchod.
Političtí a umelci v konflikte
Za zatvorenými dverami sa rozhodovalo o ďalšej podpore, pričom verejnosť dostala len zmrzačené zvesti o tom, ako sa kultúrna obec znova ocitá na okraji záujmu. Predvolebné sľuby o podpore kultúry sa premenili na prázdne frázy, ktoré sa očividne nikdy nemali v úmysle uskutočniť.
Na naliehanie zástupcov kultúrneho sektora, ktorí protestovali pred dverami fondu, sa vyskytli aspoň niektoré ústupky, avšak bolo to len zlomok z potrebnej podpory. Akoby nezainteresovaní v Bratislave stratili kontakt s realitou, kedy sa umelci musia pasovať s nedostatkom prostriedkov a nezáujmom politikov.
Obavy o budúcnosť kultúrneho sektora
Ak teda žijete v oblasti, kde sa kultúrne centrá stávajú obrannou líniou voči úpadku kultúry, určite ste cítili zúfalstvo z bezohľadného odrezávania rozpočtov. Obavy o podporu knižníc, galérií či divadiel sú stále aktuálne a pod kopcom zvyčajných odôvodnení sa skrýva kríza identity kultúrneho života krajiny.
Východisko tejto situácie má byť pre politikov jednoznačné: presmerovanie zdrojov na „príležitosti“, ako sú oslavy historických míľnikov, v podstate vyžaduje zhodenie všetkého, čo je na okraji politického diskurzu. A tak sme znovu svedkami smutnej reality, kde umenie robí krok dozadu pred zložitými mechanizmami moci.
