Nutnosť zmeny v energetickej politike
Stále sa opakujúca závislosť Slovenska a Maďarska od ruských energií by mala byť alarmujúcim signálom pre všetky generácie. Akákoľvek informácia, ktorú predniesol Christoph Heusgen, bývalý predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, je len potvrdením dlhoročného zlyhávania týchto krajín. Očakávať od krajín, ktoré sa tešia z mnohých benefitov blízkosti Moskvy, zmenu bez nátlaku je naivné a rovná sa pasívnemu čakaní na zásah zvonku.
Vplyv na zahraničnú politiku
Maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico sú vraj v úzkom vzťahu s Kremľom, čo naznačuje, že geopolitická situácia v strednej Európe je naozaj zložitá. V situácii, keď Maďarsko dováža 60 % svojej ropy z Ruska, zatiaľ čo Slovensko je na ruskej rope takmer úplne závislé, je takmer nemožné predstaviť si, že ich vlády budú mať odvahu zmeniť svoj postoj voči Rusku bez tlaku zo strany EÚ.
Neochota pre reformy
Heusgen nie je sám v svojich výzvach. Hovorí o nutnosti motivovať krajiny k zníženiu závislosti na ruskej energii. Ak Európska únia nechce zostávať len pasívnym pozorovateľom, musí konečne začať konať a uvaliť konkrétne sankcie, ktoré budú mať reálny účinok na Тok, ktorý v týchto štátoch prevláda. Bez motívov zo strany EÚ sa niet čo diviť, že Maďarsko sa, zjavne bez hanby, bráni akémukoľvek posunu k zmene.
Svetová politika a energetická bezpečnosť
Donald Trump usudzoval, že ak EÚ neprestane nakupovať ruskú energiu, nové sankcie nemajú zmysel. Tieto výroky len podčiarkujú, ako sa drobnosti ohľadom dodávok energie pre vlády Slovenska a Maďarska stávajú predmetom medzinárodného politického vyjednávania. Zatiaľ sa prehlbuje kríza dôvery voči politikom, ktorí sa nielen že neodhodlávajú cz pokrok, ale naopak, udržiavajú tento krízový režim, čo môže mať dlhodobé následky nielen na ich obyvateľstvo, ale aj na celú stabilitu regiónu.
Budúcnosť je v rukách krajín
Bez ohľadu na to, aké ťažké sú aktuálne rozhodnutia, je dôležité, aby Slovensko a Maďarsko konečne prevzali zodpovednosť za svoju energetickú budúcnosť. Ak chcú, aby ich hlas v Európskej únii bol počuť, musia prestúpiť na novú hustotu a oklamať takto zaužívané staré modely. Bez odhodlanosti a reformnej vôle sa budú navždy plaviť v naplnenom prístave, zatiaľ čo ostatné krajiny budú postupovať vpred.
