Ženy po materskej: Zásadné výzvy a ekonomické prekážky
Návrat do pracovného života po materskej alebo rodičovskej dovolenke môže byť pre mnohé ženy v Slovenskej republike výnimočne náročný. Podľa prieskumu uskutočneného 365.bank takmer polovica žien sa po návrate do zamestnania ocitá na rovnakej platovej úrovni, ako bola pred odchodom. Štatistiky však ukazujú, že jedna tretina žien zarába menej, čo otvára vážne otázky o spravodlivosti a ekonomickej podpore materských dovoleniek.
Jediné 15 % opýtaných žien uviedlo, že ich príjem po návrate do práce sa zvýšil. Tieto čísla ukazujú, že mnohé ženy musia čeliť nielen nižšiemu platu, ale aj nižším pozíciam, čo má za následok všetky kvalitatívne a kvantitatívne zmeny v ich profesionálnom živote. Práca, ktorú vykonávajú doma, predstavuje až 80 % neplatenej starostlivosti o deti a domácnosť. Hovorkyňa 365.bank, Zuzana Blažečková Janove, zdôrazňuje, že táto nerovnováha nepriaznivo ovplyvňuje kariérny rozvoj žien.
Podľa prieskumu až 88 % opýtaných žien zažíva tlak, aby dokázali zladiť materské povinnosti s pracovnými nárokmi. Viac ako 20 % sa obáva, že ich plat sa zníži alebo kariéru obmedzí. Tento tlak môže mať vážny dopad na ich schopnosť udržať si pracovné schopnosti a flexibilitu. V prieskume 28 % respondentiek priznalo, že materstvo malo negatívny dopad na ich kariéru, pričom pozitívne to hodnotí iba 8 %. Tieto údaje objasňujú dlhodobé ekonomické následky vo sfére zamestnanosti.
V súvislosti s ekonomickou nespravodlivosťou, slovenské štatistiky naznačujú, že ženy zarábajú v priemere o 20 % menej ako muži. Tento jav, často nazývaný „ženské euro“, má závažné dôsledky nielen pre súčasné rodinné rozpočty, ale aj na budúce dôchodky a celkovú ekonomickú nezávislosť žien. Nižší príjem sa premieta do slabších úspor a vzrastajúceho rizika finančnej neistoty v starobe.
Aj keď mnohí uznávajú, že materská dovolenka znevýhodňuje ženy na trhu práce, existujú rozličné názory na to, aké by mali byť opatrenia. Až 87 % opýtaných súhlasí s tým, že materská starostlivosť je predovšetkým ženskou zodpovednosťou. Avšak takmer tri štvrtiny respondentov si uvedomujú, že práve táto povinnosť znižuje ženy v ich možnostiach zamestnanosti a platovom ohodnotení.
Na rozdiel od západoeurópskych krajín Slovensko nevníma potrebu navracať matky do zamestnania skôr; naopak, prevláda názor na správnosť rovnomernejšieho rozdelenia neplatenej práce medzi mužov a ženy. Viac ako dve tretiny respondentov sa domnievajú, že situáciu by zlepšila väčšia angažovanosť mužov v starostlivosti o deti, a šesť z desiatich sa vyslovuje za hlbšie zapojenie otcov do rodičovskej dovolenky.
V 365.bank poukazujú na nutnosť skvalitniť podmienky zamestnania pre ženy a zaoberať sa otázkami rodovej rovnosti. Ako Blažečková Janove uvádza, rovnosť v odmeňovaní by sa mala posunúť na prednú stranu diskusie o spravodlivosti na pracovisku a prispieť k budovaniu stabilnejších opôr pre ekonomickú nezávislosť žien.
