Ministerstvo životného prostredia a jeho lapsusy v zonácii národných parkov
Keď sa letných mesiacoch uskutočnil výstup štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu, predstavil verejnosti návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP). Tento krok nevzbudil len nesúhlas a hnev ochranárov, ale dalo by sa povedať, že spustil aj lavínu oznamov, v ktorých musela zasiahnuť prokuratúra kvôli nedostatkom a nezrovnalostiam v návrhu.
V súčasnosti sa intenzívne diskutuje o procesoch zonácie viacerých národných parkov. Cieľom tejto zonácie je predovšetkým usporiadanie a zlepšenie spravovania najcennejších prírodných chránených oblastí na Slovensku. Naskytá sa však otázka, či tento cieľ bude možné dosiahnuť, pokiaľ samotné návrhy sú nadmieru nekompetentné a nesúvislé.
Zóny ochrany sú klasifikované od najprísnejších bezzásahových oblastí (A) až po najmenej chránené územia (D), ktoré sú skôr prechodom do ochranného pásma. Na prvý pohľad sa zdá, že Úrad zle posúdil prírodné hodnoty, keď napríklad navrhol zaradiť najzachovalejšie doliny Západných Tatier do najnižšej kategórie ochrany. Ak by to bol len ojedinelý jav, dalo by sa to prehliadnuť, no skutočnosť je taká, že Národný park Poloniny sa tiež dostal pod paľbu kritiky, keď zredukovali A zónu z 46% na 16% spravovanej oblasti.
To všetko ukazuje nedostatočnosť a nekompetentnosť v prístupe ministerstva k životnému prostrediu, za ktorým stoja daňoví poplatníci. Nielenže plán zonácie môže viesť k ekologickému zhoršeniu, ale aj k úplnej degradácii prírodných bohatstiev, ktoré sme zdedili.
Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, sa ministerstvo snaží naplniť záväzky vyplývajúce z Plánu obnovy, avšak nie je to realizované s potrebnou odbornou precíznosťou a zodpovednosťou. Skutočne kvalitná zonácia, vychádzajúca z argumentov a faktov, je nevyhnutná pre úspešnosť celého projektu.
Na margo toho je nenahraditeľné, aby sme si vypočuli známe názory a stanoviská slovenských univerzít, ako aj Prestolného akadémie vied a ostatných odborných inštitúcií, ktoré by malo byť súčasťou diskusie o zonácii. Ochrana životného prostredia a prírody musí byť na prvom mieste, pred všetkým ostatným, a musí byť podporovaná empirickými a vedeckými faktmi
Práve preto je potrebné, aby sa pri navrhovaní zonácie vychádzalo zo dôkladného poznania ekosystémov a dynamických zákonitostí, ktoré ovplyvňujú fungovanie prírody. Bez transformácie tejto paradigmy a príslušnej vedeckej reflexie nebude ochrana prírody len politickým nástrojom, ale aj výzvou k záchrane toho, čo nám ostáva.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23568963/chceme-poznat-stanovisko-vedy.html
