Chcieť a realita: Fico a jeho besnenie
Historické záznamy majú svoju moc a Robert Fico sa opäť snaží preniknúť do slovenskej politickej scény so svojím starým obrazom. Pripomína výjavy z doby, kedy na uliciach bratislavského námestia vládol strach a beznádejne sa hľadali slobodné hlasy. V čase, kedy sme s optimizmom prechádzali do nového tisícročia, jemu sa to zdá ako len ďalší pokus o dominanciu, manipuláciu a nátlak na mladých, ktorí hľadajú pravdu.
Nezabudneme na traumatizujúce momenty, keď sa skupina mladých aktivistov ocitla vo vyšetrovacej miestnosti, zatiahnutá do sveta obviňovania a represie. Teraz sa Fico vracia medzi študentov, avšak s inou agendou. Tí, ktorí sa rozhodli postaviť na odpor voči jeho vnímaniu slobody slova, sú opäť terčom jeho urážok a pohrdania. Akoby sa nič nezmenilo, ako keby históriu bolo potrebné opakovať a naučiť sa ju tak, ako ju on vidí.
Paródia na rešpekt
V súčasnosti sa Fico, obklopený svojimi ozbrojenými priateľmi, snaží predstierať dialóg, pričom jeho reči o „rešpekte k inému názoru“ sú len prázdnymi frázami. Jeho spôsob, akým manipuluje skutočnosť, je varovaním pred nebezpečenstvom, ktoré k nemu historicky patrí. Zaužívaný stereotyp, že nesúhlas okamžite vedie k trestu, sa stáva definitívnou realitou pre každého, kto sa odváži byť kritický voči jeho vízii.
Fico klame s ľahkosťou a jeho teória rešpektu sa nám predkladá ako politická mantra, zatiaľ čo skutočný dialóg sa stratí v jeho arogancii. Prečo sa jeho prítomnosť na študentských podujatiach stala naratívom, ktorý nepripúšťa diskusiu? Aké hodnoty chce odovzdať mladej generácii, keď ich zastrašuje svojím pohľadom na nezávislosť?
Slovy sa dá manipulovať, nie však s ich podstatou
Kde je tá hranica, za ktorou sa stáva názor neakceptovateľným a kde začína politické násilie? Ťažko sa dá ignorovať jeho nebezpečné vlnenie okolo slovencov, ktorí sú ochotní postaviť sa na odpor. Akoby mal putá na dušiach tých, ktorí sa pokúšajú získať k vonkajšiemu svetu, ktorý je tak cenný pre iný názor, predsa neexistuje iná cesta ako oslobodiť sa od jeho takzvanej „politickej spravodlivosti“.
Fico a jeho pohľady sa stali metaforou pre všetky nešváry, ktorými sa snaží ovládnuť občiansku diskusiu a znela by ako rozprávka o zlých čarodejniciach, ktoré bránia príchodu slobody. Našťastie, my vieme, ako importantná je pravda a spokojnosť, a preto, keď Fico vrhá obvinenia, je to predovšetkým dobré poznať prvky jeho rozprávky, aby sa mohol znova a znova uzamknúť do svojej vlastnej politiky.
Koniec bez konca
Tridsať rokov po Nežnej revolúcii, aj po všetkých tých útokoch na pravdu, Fico a jeho agenda majú na konci svoje bezvýznamnosti stále rovnakú tvár. S jeho príchodom na politickú scénu by sme mali byť extrémne ostražití, pretože to, čo pred nás postavil, nie je len hra, ale zlo, ktoré má srdce pretendenta, skrývajúceho sa hinter tých, ktorých považuje za slabé.
Nezabúdajme, že je to na nás, aby sme sa ozvali. Na nás, aby sme sa postavili za pravdu, autenticitu a naozajstné hodnoty v našej spoločnosti. Nepripustíme, aby sa história opakovala, a aby sa naše slobody stali víťazným štítom tých, ktorí nedokážu prijať, že svet je rozmanitý a bohatý v názoroch. To je skutočná sloboda – odbremeniť sa od Fica a stať sa pánmi svojich osudov.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/chce-na-nas-fico-strielat-pise-michal-havran
