Režisér filmu „Potopa”: Nový pohľad na tragédiu vysídlenia obcí
Martina Gonda, mladý režisér, sa odvážne pustil do nakrúcania svojho prvého celovečerného filmu „Potopa”, ktorý skúma smutný osud siedmich rusínskych obcí, ktoré v 80. rokoch ustúpili vodárenskej nádrži Starina. Film sa zameriava na tému straty domova a identity, pretože zaoberá sa životnými osudmi komunit, ktoré zahynuli pod hladinou vody, pričom vykresľuje emocionálny generačný konflikt medzi otcom Alexandrom a jeho dcérou Mary.
Gonda, ktorý strávil množstvo času vytváraním príbehu, sa od detstva spája s miestami, ktoré teraz zachytáva vo filme. Ako chlapec navštevoval svoju babičku v Kolbasove, počul príbehy o dedinách, ktoré sa už nikdy nevrátia. Pri nakrúcaní bol konfrontovaný s tichom a prázdnotou krajiny, kde niekdajší život nahradili len kríže a zničené mosty.
Režisér podotýka, že film sa nezameriava na presné historické dokumentovanie, ale skôr na prenikanie do psychológie postáv a ich prežívanie. „Licencia poeticus” je kľúčová, a preto sú niektoré scény pre účely dramatického naratívu pozmenené, aby lepšie odrážali emócie a spomienky tých, ktorých sa osud obcí dotkol.
Silné emocionálne reakcie divákov
Počas predpremiéry v Snine, kde sa hlavným postavám venovali pôvodní obyvatelia, sa mnohí diváci dočkali bardzo silnej emocionálnej reakcie. Gonda pozoroval, ako niektorí zaslzeli, čo svedčí o hlbinnej rane, ktorú táto téma otvorila.
„Nikdy som si nemyslel, že film bude pre ľudí taký emotívny. Každý má svoje vlastné spojenie s vyhnaním a stratou. Možno aj preto, že film ukazuje na krivdu, ktorá sa udiala,” dodáva Gonda.
Balansovanie medzi faktami a dramatickým príbehom
Po pol roku strihania sa film pred začiatkom jeho distribúcie výrazne zmenil. Z pôvodne takmer trojhodinového materiálu museli tvorcovia vynechať množstvo scén, aby sa nevytvorila hromada odbočiek a film nestratil svoju dynamiku. Gonda sably, že to bola náročná úloha, ale aj dôležitá pre zachovanie plynulého rozprávania. Napríklad scénu so sliepkou, ktorá zniesla vajce, museli v záujme celkového vyznania filmu vynechať, hoci dodala čarovný moment.
Zásadným momentom vo filme je i postava poslednej obyvatelky Ruského, Márii Kriškovej, ktorá zomrela v svojom dome. Režisér sa snažil zachytiť krutosť osudu, no realita výroby a dostupných prostriedkov ho nakoniec prinútila upustiť od tejto myšlienky.
Budúcnosť a ďalšie plány
Gonda má víziu naviazať na „Potopa” a rozšíriť tento projekt, no je si zároveň vedomý, že pre vznik pokračovania potrebujú silný základ či už vo forme osudu ďalších postáv alebo hlbokého emocionálneho príbehu, ktorý by divákov zaujal.
Martina Gonda s potlačenými emóciami a vysokými očakávaniami vyjadruje, že film „Potopa” je iba začiatkom diskusie o témach identít, vysídlenia a historických krivd, ktoré by nemali byť zabudnuté. Po decembri, kedy sa film dostane do kín, zvedaví diváci môžu očakávať dojemný príbeh, ktorý ich vyzve k zamysleniu nad vlastnými korenami a hodnotami.