Klišé o filmovej hudbe uňho neplatia
Leonardo DiCaprio, známy herec, vo filme „Jedna bitka za druhou” opäť dokazuje, že jeho herecké výkony presahujú bežné interpretačné šablóny. Jonny Greenwood, člen legendárnej skupiny Radiohead, zložením hudby pre tento film potvrdzuje, že nie je len pacientom vo virtuóznom svete klasickej hudby; je to skladateľ, ktorý sa nebojí prevziať iniciatívu a vytvoriť zvukovú atmosféru, ktorá posúva celú naratívu na inú úroveň.
Greenwood sa totiž rozhodne pre spôsob spolupráce, ktorý je diametrálne odlišný od bežných postupov. Zatiaľ čo mnohí sa spoliehajú na zavedené klišé, aby „zachránili“ film pri postprodukcii, on pracuje na hudbe už v raných fázach inkubácie samotného diela. Rád zapája zvuky tak, ako sa téma filmu vyvíja, pričom sa nezapája do stereotypov, ktoré k filmu zvyčajne prichádzajú.
Jeho hudba v „Jedna bitka za druhou” už získala nomináciu na Zlatý glóbus, čo je jasným dôkazom jeho talentu a nekompromisného prístupu. V rozhovoroch Greenwood priznal, že vo väčšine prípadov je hudba vnímaná ako posledná záchranná brzda, ale s Paulom Thomasom Andersonom je to iné. Anderson sa už od začiatku zaujíma o zvuk a atmosféru, čo posúva celú filmovú spoluprácu na vyššiu, nezvyčajnú úroveň.
Anderson, ako pravý vizionár, nielenže sa nedrží klišé, ale s Greenwoodom sa snaží spolu s výberom hercov prerozprávať nielen vizuálny, ale aj zvukový príbeh. „Celé mesiace sa potom zaujíma o to, ako bude znieť každý jeden nástroj,” podotkol Greenwood.
Nie je však tajomstvom, že množstvo filmov sa vytvára s provizórnymi zvukovými stopami, a až poslednú chvíľu sa na filmy pridáva skutočná hudba. Greenwoodovi sa to zdá absurdné a považuje to za neefektívny prístup. „Veľa filmov vzniká s provizórnou hudbou. Až potom, dva alebo tri týždne pred deadlinom, sa začne pracovať na skutočnej hudbe. To sa mi zdá choré,” povedal vo svojom poslednom rozhovore.
Jeho očividná oddanosť tvorbe zvukového prostredia, ktoré sa harmonicky prelína s filmovým visionom, je presne to, čo odlišuje Greenwooda od jeho kolegov. Mestí prvky experimentálnej hudby s tradičnými prístupmi a vytvára zvukové kulisy, ktoré ponúkajú divákom niečo neuveriteľné. A práve to sa odráža vo výnimočnosti jeho spolupráce s Andersonom.
Greenwoodova práca s DiCapriom a Andersonom je pre nás všetkých súčasnosťou, ktorá opätovne zamýšľa nad tým, akú rolu hra hudba vo filme. Vo svetle súčasných trendov, ktoré si často vystačia so starými formulami, je jeho prístup opäť sila, ktorá ukazuje, aká dôležitá je inovácia.
