Na prahu nového roka: Ilúzia nekonečného rastu
Pre náš pokrok musíme prehodnotiť, čo nám naozaj záleží, a odhodlať sa na zmenu. V súčasnosti sa zdá, že ekonomika sa stala božstvom, ktorému sa všetko ostatné podriadilo. Fráza Václava Klausa, že ekonomika je „až“ na prvom mieste, sa stala mottom doby, ktorá žije v presvedčení, že neustály rast je synonymom úspechu.
Napriek tomu sme sa nedostali na správnu cestu. Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie, zatiaľ čo sociálne rozdiely sa prehlbujú a počty bežných obyvateľov trpiacich chudobou rastú. Naše mestá sa premenili na slumy tretieho sveta, armády bezdomovcov sa zvyšujú a prírodný kapitál postupne mizne. Znečistenie vody, erózia pôdy a ubúdanie lesov dokazujú, že ekonomické ambície poškodzujú našu planétu.
Chudoba maskovaná naozajstnými problémami
Niekde v pozadí sa skrýva skutočný obraz nášho života. Aktuálne problémy sa nás týkajú viac, než si mnohí uvedomujú. Vláda doteraz nezvládla efektívne zvládnuť staré skládkovanie toxického odpadu a namiesto toho, aby sme si pestovali vlastné potraviny, dovážame ich zo vzdialených krajín. Naša krajina nemôže umožniť, aby talenty a mozgy utekali do zahraničia, zatiaľ čo sa snažíme prekonať klesajúcu pôrodnosť a alarmujúce demografické prognózy.
Uveriť, že dosiahneme prosperitu cez voľný trh
Napriek neustálej propagande voľného trhu si väčšina obyvateľov neuvedomuje, že v prostredí bez pevných pravidiel vzniká viac porazených než víťazov. Ostentatívny blahobyt a gýčový luxus nás nevytiahne z tejto krízy. Politiko-ekonomické sľuby sa nám smejú do tváre a naše verejné zdroje sa míňajú bez rozmyslu. Zahraničný dlh a vnútorné zadlženie sú už na astronomických úrovniach, hoci slúžiace osobnosti na čele našich inštitúcií naďalej ignorujú realitu.
Aký svet zanecháme našim potomkom?
Musíme si položiť otázku: Aké dedičstvo necháme našim deťom? Ak budeme naďalej slepo nasledovať ilúziu rastu „za každú cenu“, zamieňame prosperitu s chudobou. Budúcnosť nie je iba otázkou ekonomického kapitálu, ale aj sociálneho, kultúrneho a duchovného bohatstva, ktoré sa nadobúda so zložitými skúsenosťami. Svet, ktorý zanecháme našim potomkom sa môže čoraz viac ochudobniť, ak sa neprebudíme a nezmeníme prístup ku všetkým hodnotám, ktoré sú dôležité.
S novým rokom prichádza čas na prehodnotenie priorít a na zmenu k lepšiemu. Nielen pre nás, ale aj pre svet, v ktorom žijeme a chceme žiť. V konečnom dôsledku je potrebné zvážiť, aké kroky podnikneme a aké hodnoty budeme hájiť. Musíme si stanovovať cieľ, ktorý sa nezakladá na ilúzii, ale na reálnych podmienkach a potrebách spoločnosti.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/zamyslenie-na-prahu-noveho-roka-alebo-kde-urobili-sudruhovia-chybu
