Masové zabíjanie protestujúcich v Iráne
V Iráne sa počas protivládnych protestov, ktoré sa začali na konci decembra, stalo niečo nepredstaviteľné: bezpečnostné zložky zabili najmenej 3428 ľudí a viac ako 10 tisíc ďalších zatkli. Tieto šokujúce údaje zverejnila nórska mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR), ktorá varuje, že čísla predstavujú len „absolútne minimum” skutočných obetí.
Podľa IHR viac ako 3300 obetí zomrelo medzi 8. a 12. januárom, keď sa protesty vyostrili v reakcii na rastúce ceny a kolaps iránskej meny, rial. Riaditeľ organizácie Mahmúd Amiry-Moghaddam odsúdil masové zabíjanie ako neprijateľné a neúspech vlády v ochrane svojich občanov.
Prvá vlna protestov
Najväčšie protesty v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 sa rozbehli po proteste obchodníkov v Teheráne. Vláda, snažiac sa potlačiť nespokojnosť, uvalila obmedzenia na internetové pripojenie a telefonické spojenie s zahraničím. Tieto kroky však len zhoršili situáciu a prispeli k nárastu demonstrácií po celej krajine.
Medzinárodná reakcia
V tejto krízovej situácii zasahuje aj zahraničná politika. Americký prezident Donald Trump vyjadril podporu iránskym protestujúcim a vyzval ich, aby pokračovali vo svojej snaze dosiahnuť zmenu. Sľúbil, že “pomoc je na ceste,” avšak detaily neboli poskytnuté. Tieto slová prichádzajú v čase, keď iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí vyzýva Spojené štáty, aby hľadali riešenia prostredníctvom dialógu.
Nezabudnime, že tieto protesty nie sú len otázkou domácej politiky, ale aj geopolitickej stability v regióne, ktorý je už dlhodobo napätý z vojenských konfliktov, zmien v moci a narastajúcej nespokojnosti občanov s vládou.
