Francúzske nesúhlasí s vyjadrením generálneho tajomníka NATO
Francúzska vláda sa vo svojom vyjadrení postavila na stranu samostatnosti Európy v otázkach bezpečnosti a odmietla tvrdenie generálneho tajomníka NATO Marca Rutteho, ktorý naznačil, že kontinente chýba schopnosť brániť sa bez americkej podpory. Tento postoj bol zdôraznený vo vyhlásení francúzskeho ministra zahraničných vecí Jean-Noëla Barrota, ktorý podotkol, že Európania musia prevziať zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Polemika okolo ochrannej sily Európy
Rutte vo svojom vystúpení v Európskom parlamente inicioval debatu tvrdiac, že Európa nie je schopná efektívne sa brániť bez pomoci USA, a naznačil, že ak niekto verí v opak, žije v ilúzii. Toto vyhlásenie vzbudilo nevôľu vo francúzskej vláde a Barrot naň reagoval, že Európania „môžu a musia prevziať zodpovednosť“ za svoju bezpečnosť, pričom zdôraznil, že s touto myšlienkou súhlasí aj americká administratíva.
Úloha USA v transatlantických vzťahoch
Súčasné aktivity americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa naznačujú, že Blízky východ a európske bezpečnostné záujmy sa môžu ocitnúť na vedľajšej koľaji. V poslednej národnej obranné stratégii USA je spomenuté, že Európania by mali prevziať vedúcu úlohu vo svojich obranných záležitostiach, pričom USA budú zohrávať aj naďalej dôležitú rolu v NATO, avšak ich angažovanosť sa zrejme zníži.
Posilnenie európskej obrany
Jedným z návrhov na posilnenie európskej bezpečnostnej politiky je vytvorenie spoločnej európskej armády, čo sa stalo predmetom diskusií po nedávnych komentároch eurokomisára Andriusa Kubiliusa. Napriek tomu Rutte tento návrh odmietol ako neuskutočniteľný. Nielen Barrot, ale aj bývalá francúzska veľvyslankyňa pri NATO, Muriel Domenachová, vyjadrila nesúhlas s Rutteho vyjadreniami a kritizovala ich ako zastarané. Varovala, že zdôrazňovanie európskej slabosti pre zabezpečenie americkej podpory je nesprávnym prístupom, ktorý môže poslať Rusku nejasný signál.
Európsky pilier NATO
Minuloročný summit NATO opätovne potvrdil, že spojenci v Aliancii súhlasia so zvyšovaním výdavkov na obranu, aby dosiahli výšku päť percent HDP do roku 2035, pričom Španielsko je jediné, ktoré si vyžiadalo výnimku. Tento krok by mohol prispieť k väčšej sebestačnosti Európy v oblasti obrany a ukázať, že má potenciál aktívne sa brániť pred rôznymi hrozbami, vrátane tých zo strany Ruska.
Celkový vývoj situácie v Európe, najmä v kontexte vojenských a politických zemen, ukazuje, že debata o schopnosti Európy garantovať svoju vlastnú bezpečnosť ostáva i naďalej relevantná a kľúčová pre budúcnosť transatlantických vzťahov.
