Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Rusko za neľudské zaobchádzanie s Navaľným
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v historickom rozhodnutí označil Ruskú federáciu za zodpovednú za „neľudské zaobchádzanie“ a „nezákonné väznenie“ opozičného lídra Alexeja Navaľného. Ten bol uväznený v roku 2021 a o tri roky neskôr zomrel za neobjasnených okolností vo väzení. Rozhodnutie súdu prichádza po tragickej udalosti, kedy Navaľnyj, ktorý sa v roku 2024 ocitol vo väzbe, zomrel v arktickej trestaneckej kolónii.
Navaľnyj, významný predstaviteľ opozície, si odpykával trest dlhý 19 rokov, ktorý mu bol udelený na základe obvinení, ktoré jeho podporovatelia považovali za politicky motivované. Po jeho návrate z Nemecka, kde sa zotavoval po otrave nervovoparalytickou látkou novičok, ho ruské úrady zatkli, pričom použili podmienečný trest z roku 2014, ktorý už predtým ESĽP označil za nespravodlivý.
Súd uviedol, že Navaľnyj bol „súčasne vystavený kombinácii viacerých foriem zlého zaobchádzania“, ktoré môžu byť považované za neľudské a ponižujúce. Medzi zmienené formy zlého zaobchádzania patrí oholenie hlavy, neustále monitorovanie kamerami a časté budenie pri bezpečnostných kontrolách, čím bol zbavený kvalitného spánku. K týmto obmedzeniam došlo v jednej z trestaneckých kolónií, ktorých podmienky sú často kritizované za nedostatočné zohľadnenie základných ľudských práv.
Navaľnyj sa obracal na súd už počas života a v roku 2021 požiadal o jeho okamžité prepustenie. Po jeho smrti viedla boj za spravodlivosť jeho manželka Julija Navaľná, ktorá pokračovala v konaní na súdnych orgánoch. Súd nariadil Rusku vyplatiť odškodné vo výške 26-tisíc eur, avšak Moskva sa po invázii na Ukrajinu v roku 2022 vzdala členstva v Rade Európy, pod ktorú ESĽP patrí, a dlhodobo ignoruje jeho rozhodnutia.
ESĽP zároveň zdôraznil, že Rusko nesie zodpovednosť za porušenia, ktoré spáchalo ešte pred odchodom z organizácie, čím potvrdilo závažnosť a krutosť obvinení týkajúcich sa zaobchádzania s Navaľným. Tento verdikt slúži ako zaslúžené varovanie pred intoleranciou a porušovaním ľudských práv v Rusku, a ukazuje na to, ako sa politický tlak a korupcia môžu miešať s nedodržovaním základných práv.
