Nezvratný koniec Považského cukrovaru v Trenčianskej Teplej
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč oznámil nezvratnosť procesu ukončenia výroby cukru v Považskom cukrovare, nachádzajúcom sa v Trenčianskej Teplej. Tento krok bol potvrdený po jeho stretnutí s predsedom predstavenstva cukrovaru Michalom Abelovičom, kde sa rokovalo o budúcnosti podniku.
Podľa Takáča, i keď vláda zvážila možnosť pozitívnych krokov na záchranu cukrovaru, situácia je pre nemeckého akcionára jasná – proces ukončenia výroby nie je možné zvrátiť. Cukrovar v Trenčianskej Teplej, ktorý patrí medzi najväčšie na Slovensku, má v úmysle transformovať svoju činnosť na distribučný sklad. Tento krok prichádza v čase, keď podnik čelí masovému prepúšťaniu zamestnancov a vyhliadky na dlhodobú udržateľnosť biznisu sú už veľmi slabé.
Ekonomická analýza a možné odkúpenie
Takáč avizoval, že ministerstvo pôdohospodárstva vykoná ekonomickú analýzu cukrovaru, pričom je otvorená aj možnosť, že štát by mohol ponúknuť odkúpenie podniku, ak sa ukáže, že sú čísla priaznivé. Cukrovar mal priemernú ročnú produkciu 80 000 ton cukru, zatiaľ čo ročne predával viac ako 240 000 ton, čím de facto fungoval ako logistické centrum pre distribúciu.
Takáč zdôraznil, že Slovensko ide proti trendu a vytvára jedny z najlepších podmienok pre pestovanie cukrovej repy. Avšak i napriek podpore, ku ktorej patrila aj zákonná úprava pred dvoma rokmi, pre nemeckého vlastníka nie je budúcnosť cukrovaru ekonomicky perspektívna.
Obavy o potravinovú sebestačnosť
Opozičné hnutie KDH vyjadruje obavy, že ukončenie produkcie v Trenčianskej Teplej môže mať vážne dôsledky na potravinovú sebestačnosť krajiny. Podľa ich názoru je táto situácia signálom zlyhávania štátu v ochrane strategických potravinárskych odvetví. Zazneli obavy, že Slovensko, ktoré ostane s jediným aktívnym cukrovarom, sa stáva čoraz zraniteľnejším vo vzťahu k zabezpečeniu základných potravín.
KDH označuje za neprijateľné, aby celé regióny znášali následky ekonomických rozhodnutí bez adekvátnej podpory štátu. Dôrazne varujú pred negatívnymi sociálnymi dopadmi a narušením dodávateľských reťazcov v regióne.
Takisto zdôrazňujú potrebu jasne definovať cukrovarníctvo ako strategické odvetvie a vyvíjať aktívnu ochranu slobodného trhu, aby nedošlo k devastácii domácich výrobných kapacít vývozmi z tretích krajín.
