Otto Šimko: Život na ceste pamäti a svedomia
Otto Šimko, ktorý sa vo veku 101 rokov rozhodol opustiť tento svet, zanechal za sebou nielen osobnú históriu, ale nespochybniteľne aj odkaz, ktorý sa prelína so svedomím Slovenska. S jeho odchodom zomrel nielen bojovník proti nespravodlivosti, ale aj pamätník doby, ktorú mnohí radšej zabúdajú. Celý život sa postavil proti predpojatosti a nehumanite, ktorými bol obklopený, a ktorými sa posilňovalo zdedené zlo.
Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch a svoj detský život prežil predovšetkým v Nitre, kde vyrastal v prostredí, ktoré bolo ovplyvnené hodnotami prvej Československej republiky. Spomínal na časy, keď antisemitizmus bol nielen neakceptovateľný, ale do istej miery aj absurdný. V demokratickom prostredí prvej republiky sa proste nepatrilo byť predsudkom ovládnutý. Jeho rodina, čelila tak historickým udalostiam, ako i osobným prekážkam, pričom materská láska i otcovská autorita vytváraly pre Šimka bezpečný prístav, z ktorého sa nielen tiahlo k svetovej kultúre, ale aj k otvorenosti voči iným.
Šimko bol svedkom holokaustu, zažil utrpenie, ktoré so sebou nesie takýto traumatický zážitok. Počas svojho dlhého života bol zapojený do Slovenského národného povstania, nespočetnekrát vystupoval proti nespravodlivosti a podporoval hodnoty, na ktorých bola postavená demokracia. K jeho odvahe patrilo aj neustále upozorňovanie na zločiny minulosti. Rovnako sa nezabudol podeliť o svoje skúsenosti s generáciou, ktorá tieto prípady vníma len ako záležitosti z dejepisu. Jeho slová o tom, že „Tisovo riešenie židovskej otázky na Slovensku bolo omnoho zločinnejšie, ako si myslíme,” sú výkrikom do tmy, ktorú odmietol prehltnúť.
V Ohel David, zariadení pre seniorov, kde prežil svoje posledné roky, zostává spomienka na Šimka silná. Každý, kto prešiel okolo jeho izby, nedokázal ignorovať jeho prítomnosť. Schopnosť klásť otázky, presne ako „Ako to asi robí?”, bola jeho istým zrkadlom do reality, v ktorej žil. Doteraz ostáva prázdno, ktorého naplnenie bude pre mnohých zložité.
Jeho srdce zostaň zasadené v miestach, ktoré zažil, v spomienkach na boje, priateľstvá a nesúhlas so zlými praktikami. Pre mnohých bol Šimko symbolom odolnosti, ktorého názor mnohokrát bol provokatívny, no vždy pravdivý. Jeho život, ukotvený v neustálom hľadaní pravdy a spravodlivosti, nám zostáva varovaním i výzvou k akcii. Hoci jeho fyzická prítomnosť zanikla, odkáže prísne kritické svedectvá, ktorá nesmú byť zabudnuté.
Pekne písal o svete, v ktorom deti jazdili na bicykloch bez strachu a kde si mohli slobodne vyberať priateľov bez ohľadu na pôvod. Ale ukázal aj temnejšiu stránku, keď začal rozoberať zločiny totality a nahromadené zlo. Jeho slová boli samé o sebe počiatkom transformácie významu slobody.
Odkaz, ktorý pretrváva
Otto Šimko sa navždy zapíše do pamäti Slovenska ako bojovník za pravdu a spravodlivosť. Jeho životný príbeh je hodný nie len spomínania, ale aj vyučovania. Je to príbeh, ktorý nás učí, že história sa môže opakovať, ak nebudeme čerpať z pamäti a nezameriame sa na hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať. Bude symbolom odhodlania, že nikdy nemáme zabudnúť na tie najstrašnejšie časy, aby sme sa mohli spoločne posunúť k budúcnosti, kde antisemitské názory nemajú miesto.
