Vláda, zmeny a živnostníci: Prehlbovanie problémov s odvodmi
Na jeseň uplynulého roka sa na verejnosti objavil konsolidačný balíček, ktorý predložil minister financií Ladislav Kamenický. Bol určený predovšetkým pre živnostníkov a odborníkov, ktorí sa obávali, že prinesie značné zmeny. Medzi mnohými kontroverznými odvodmi sa najviac kritizovali mikroodvody, ktoré by mali podnikatelia začať platiť od júna tohto roku. Tieto zmeny znepokojili nielen živnostníkov, ale aj ekonomických expertov a odborníkov, ktorí ich považovali za nevhodné a problematické.
Problémy s minimálnymi odvodmi
Exminister práce Jozef Mihál vo svojej kritike poukázal na fakt, že novela zákona bola zle koncipovaná. Podľa jeho slov sa predpokladá, že aj tí, ktorí mesačne zarobia menej ako minimálnu hodnotu odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura, budú nútení platiť tieto odvody. Téme sa podrobne venovalo aj ministerstvo práce, kde jeho vedenie potvrdilo potrebu prehodnotenia nastavených kritérií pre vyplácanie odvodov.
Nové opatrenia a hranice
Nový minister práce, Erik Tomáš, v nedávnom vyhlásení oznámil, že ministerstvo vypracovalo návrh na zavedenie ďalšej príjmovej skupiny do 3000 eur ročne, ktorá by sa mala oslobodiť od platenia sociálnych odvodov. Tento krok je vnímaný ako pozitívny, avšak mnohí sa obávajú, že by mohol byť nedostatočný na celkové zmiernenie negatívnych dopadov, ktoré konsolidácia na podnikateľské prostredie bude mať.
Danko a jeho návrh
O zmenách pre živnostníkov sa v posledný víkend vyjadril aj Andrej Danko, podpredseda parlamentu a predseda Slovenskej národnej strany (SNS). Jeho prístup k situácii sa však zásadne odlišuje od navrhnutých opatrení ministra Tomáša a skôr nasleduje model funkčný v Českej republike. Výsledný návrh Danka sa snaží oživiť predložené nápady z minulosti, ktoré sa, podľa neho, majú vrátiť do praxe, aby priniesli väčšiu spravodlivosť pre dotknuté skupiny.
Nepriaznivý dopad na matky a penzistov
Napokon sa však ukázalo, že navrhované opatrenia neprinesú osoh všetkým. Na sklamanie mnohých matiek a penzistov sa v návrhoch nachádzajú výnimky, ktoré ich znova postavia na okraj záujmu. Ministerstvo síce tvrdí, že má pripravný návrh vyčíslený na približne 40 miliónov eur, avšak otázkou ostáva, ako sa vlastne premietne do reálnej praxe a aký bude jeho celkový dosah na štátny rozpočet a jednotlivé skupiny obyvateľstva.
V tejto situácii je jasné, že vláda čelí krízovému obdobiu, kde je potrebné revidovať a optimalizovať opatrenia tak, aby efektívne reagovali na potreby a očakávania občanov, predovšetkým tých, ktorí sú najviac postihnutí neustálymi zmenami a tlakom na podnikanie.
