Podnikateľská aktivita v eurozóne klesá, vojna s Iránom môže vyvolať stagfláciu
Ekonomické následky konfliktu na Blízkom východe sa významne prejavujú na európskej ekonomike. S rastúcou cenou nespracovanej ropy, ktorá prekonala 95 dolárov za barel, a neustálymi obavami z energia krízy, sa situácia vyzerá znepokojivo. Podľa najnovšieho Indexu podnikateľskej aktivity vydávaného S&P Global sa aktivita v eurozóne v marci dostala na najnižšiu úroveň za posledných desať mesiacov, keď poklesla na 50,5 bodu. Tento ukazovateľ predstavuje pomyselnú hranicu medzi hospodárskou recesiou a rastom.
Ekonomickí experti varujú pred možnosťou stagflácie, čo je kombinácia vysokých cenových hladín a stagnácie ekonomiky, ktorá bola známa už v 70. rokoch minulého storočia. Na pozadí súčasných konfliktov a nepredvídateľných situácií v energetickom sektore sa eurozóna podľa analytikov nachádza v krehkej pozícii.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) už varovala pred negatívnymi dopadmi vojny, pričom upozorňuje, že ekonomické dôsledky by mohli byť podobne vážne ako kombinácia ropných šokov a energetickej krízy spôsobenej ruskou agresiou na Ukrajine. Rastúce ceny palív posilňujú zisky veľkých ropných spoločností, avšak súčasne varujú pred globálnou energetickou krízou, ktorá by mohla mať rozsiahle dopady na hospodárstvo nielen európske, ale aj globálne.
Mäso, autá a strategické minerály: Únia uzavrela obchodnú dohodu s Austráliou
V rámci posledných rokovaní o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Austráliou bola dosiahnutá významná dohoda, ktorú možno považovať za zásadný krok v snahe o posilnenie obchodných väzieb. Po ôsmych rokoch rokovaní a jednom kolapse dohody v roku 2023 bola konečne uzavretá dohoda, ktorá otvorí možnosti pre zvýšenie dovozu austrálskeho mäsa, cukru a mliečnych výrobkov výmenou za prístup k vzácnym minerálom a automobilovému trhu.
V rámci dohody sa zrušia clá na dovoz väčšiny produktov, pričom Únia si ponechá niektoré ochranné opatrenia v poľnohospodárskom sektore. Kľúčovým prvkom tejto dohody sú kvóty na dovoz, ktoré sa týkajú predovšetkým austrálskeho mäsa a iných poľnohospodárskych produktov. Napríklad, pri hovädzom mäse sa preferenčná colná sadzba aplikuje na približne 30 600 ton importu, pričom polovica z tejto kvóty bude pre bezproblémovo chovaný dobytok bez cla.
Očakáva sa, že tento krok povedie k výraznému rastu vzájomného obchodu, pričom Európa verí, že v nasledujúcich desiatich rokoch sa obchod zvýši o 30 percent. Zároveň táto dohoda prispeje k zmierneniu závislosti Európy na čínskych surovinách, keďže Austrália je významným producentom hliníka, lítia a mangánu.