Trumpova Amerika sa posúva k štátnemu kapitalizmu
Kvalita vládnutia v Spojených štátoch naberá na dôležitosti viac ako kedykoľvek predtým. V súčasnosti môžeme s prekvapením sledovať, ako sa v krajine posúva paradigmatická miera ekonomického riadenia, pričom sa od tradične konzervatívneho štátneho prístupu prechádza k modelu, ktorý sa čoraz viac podobá štátnemu kapitalizmu.
Tento posun nie je iba teoretickým zhodnotením politických zmien, ale skutočne reálnou zmenou praxe v rámci ekonomického a politického vedenia krajiny. Prezident Donald Trump, s jeho administratívou, urobil kroky, ktoré vedú k tomu, že vláda začína preberať vlastnícke podiely v kľúčových firmách. Okrem Intelu a U.S. Steel sa medzi dotknutými spoločnosťami nachádzajú aj lídri v oblasti energetiky a technológií ako Westinghouse a Lithium Americas.
Vzory týchto postupov sú jasne inšpirované praktikami iných krajín, ako je Čína, kde vláda aktívne riadi prepojenie medzi civilným a vojenským sektorom. Napríklad americké ministerstvo obrany plánuje investovať miliardu dolárov do L3Harris Technologies s cieľom zintenzívniť obranné kapacity krajiny. Mnohé z týchto investícií sa odhaduje na stovky miliárd dolárov, ktoré sú síce určené na úvery a granty, ale ich účel sa vyvíja smerom k zhodnocovaniu väčších podielov vo firmách.
V súvislosti s globálnymi obchodnými praktikami administratíva tiež aktivuje regulačné mechanizmy na ovplyvnenie trhu. Napríklad, pozitívna regulácia predaja pokročilých čipov Nvidia do Číny je podmienená vysokými vývozovými poplatkami, čo zasahuje do podnikania významných hráčov ako Apple a Taiwan Semiconductor.
Nové tváre riadenia a ideológie
V tejto novej dynamike sa objavuje niečo, čo sa dá priradiť k praxi sovietskeho plánovania. Funkcionárom je zasahovanie do obchodných praktík cudzích firiem čoraz jasnejšie. Farmaceutické a technologické spoločnosti sú nútené znižovať ceny alebo investovať do amerických kapacít pri prepravách do Číny. Trump, hoci sa neprezentuje ako tradicionalista, praktizuje model, ktorý posilňuje ideológiu národného korporativizmu.
Za týmto posunom je evidentná snaha čelíť rastúcej sile Číny. Prezident Si Ťin-pching otvorene prekvapuje globálny poriadok, ktorý sa vychovával v nutnosti dominácie Spojených štátov. Na oboch stranách politického spektra existuje zhoda, že USA musia zintenzívniť kontrolu štátu nad ekonomickým sektorom, pričom sa nevyhnutne vracia výroba do krajiny a zameriava sa na zabezpečenie dodávok vzácnych surovín.
Komplexnosť tejto situácie ovplyvňuje politická ideológia a spôsob, akým sa politické obchodovanie vykonáva. Hoci Trumpova vízia môže byť považovaná za pragmatickú, jeho presvedčenia o zneužívaní krajín a presvedčenie, že má najlepšie riešenia, vnášajú do diskusie otázky o tom, čo to znamená pre budúcnosť americkej ekonomiky a vlády.
