Napätie na Blízkom východe a jeho ekonomické dôsledky pre Slovensko
Aktuálne napätie na Blízkom východe, spojené s novými konfliktami, má výrazný dopad na globálnu ekonomiku. Podľa analytikov VÚB banky je tento krátkodobý krízový stav spojený s energetickým a inflačným šokom, ktorý môže spôsobiť významné zmeny aj na Slovensku. Štyri roky po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou sa svet opäť dostáva do situácie, kde konflikty môžu zásadne ovplyvniť ceny energií, výrobu a životnú úroveň domácností.
Kľúčové body napätia
Jedným z najdôležitejších miest, kde sa sústreďuje napätie, je Hormuzský prieliv. Tento strategický bod predstavuje koridor pre približne jednu tretinu celosvetovej lodnej prepravy ropy a pätinu skvapalneného zemného plynu. Okrem energetických surovín sa cez tento prieliv prepravujú aj hnojivá, hélium a síra, ktoré sú nevyhnutné pre poľnohospodárstvo a priemysel. Ak by došlo k obmedzeniu dodávok týchto komodít, mohlo by to mať zásadný multiplikátorový efekt na celú ekonomiku.
Očakávané dopady na infláciu a životnú úroveň
Analytici VÚB banky uvažujú nad stredným scenárom, v ktorom by sa konflikt mohol skončiť už v máji, avšak očakávajú dlhodobé dôsledky. Inflácia v eurozóne by mohla do konca roka presiahnuť úroveň štyroch percent, zatiaľ čo na Slovensku by sa mohla priblížiť k šiestim percentám. Tento rast cien zohráva zásadnú úlohu pri ovplyvňovaní životnej úrovne obyvateľstva, a aj keď sa zatiaľ dopady na slovenských motoristov prejavujú len mierne, odborníci varujú pred budúcimi zvýšeniami.
Ceny pohonných hmôt a ich ďalšie výhľad
V súčasnosti ceny pohonných hmôt na Slovensku rástli len nepatrne a v porovnaní s priemerom v Európskej únii sú nižšie o približne 20 centov na liter pri benzíne, pričom aj cena nafty, ktorá je regulovaná, vykazuje podobný trend. Na pokles inflácie mali v marci podiel aj ceny potravín. Avšak tento stav nie je podľa analytikov dlhodobo udržateľný. Firmy nemôžu predávať pohonné hmoty bez marží do nekonečna, čo signalizuje potrebu prispôsobiť ceny a očakávané zvýšenie tlak na infláciu.
Reálne mzdy a pokles spotreby
V dôsledku inflácie reálne mzdy, teda mzdy po očistení o infláciu, pravdepodobne opäť klesnú. Firmy zvyčajne reagujú na nákladové šoky s časovým oneskorením a ich schopnosť zvyšovať platy zvyčajne zaostáva za rastom cien. Tento trend obmedzí schopnosť domácností zakúpiť tovar a služby, čo môže viesť k poklesu spotreby. Situácia sa stáva o to zložitejšou, že slovenská ekonomika je silne závislá od zahraničného dopytu a súčasne patrí medzi energeticky náročnejšie krajiny v rámci EÚ. Takto môže rast cien energetických surovín mať na ekonomickú výkonnosť oveľa väčší dopad než v krajinách s nižšou energetickou náročnosťou.
Prognóza hospodárskeho rastu
Vzhľadom na tieto faktory analytici VÚB banky upravili prognózu hospodárskeho rastu Slovenska. Očakávaný rast HDP sa znížil z pôvodných 1,1 percenta na 0,5 percenta, čo predstavuje dôraznejšie spomalenie oproti predchádzajúcim odhadom. Rovnako aj Národná banka Slovenska potvrdila, že slovenská ekonomika будет čelila výzvam a predpokladá, že inflácia by mohla dosiahnuť maximum okolo 4,3 percenta.
