Ceny palív nie sú jediným trápením leteckých spoločností
Letecký priemysel dnes čelí množstvu výziev, ktoré presahujú vysoké náklady na palivo. Okrem geopolitických konfliktov, ktoré obmedzujú letové trasy a dramaticky zvyšujú ceny leteckého paliva, sa letecké spoločnosti musia vyrovnávať aj so zložitým systémom kompenzácie uhlíkových emisií. Tento systém sa môže stať povinným od budúceho roku.
Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) od roku 2021 spravuje systém známy ako CORSIA. Zatiaľ je účasť na ňom dobrovoľná, avšak od roku 2027 sa má stať povinnou pre všetky medzinárodné lety v členských štátoch ICAO, s výnimkou niektorých rozvojových krajín. Do tejto iniciatívy sa očakáva zapojenie 134 krajín, čo predstavuje významný krok v medzinárodnej klimatickej diplomacii, aj keď niektoré z týchto štátov, ako Saudská Arábia či Rusko, by sa mohli zdráhať dodržiavať všetky farebné a okolité normy.
Cieľom CORSIA je kompenzovať emisie CO₂ z medzinárodných letov, ktoré presiahnu 85 percent emisnej úrovne z roku 2019. Letecké spoločnosti môžu tohoto cieľa dosiahnuť buď využívaním udržateľného leteckého paliva (SAF), zvyšovaním efektivity použitých lietadiel alebo nákupom uhlíkových kreditov. Prvé dve možnosti zatiaľ nepreukázali široké prijatie – výroba a použitie SAF síce v posledných rokoch vzrástli, avšak ostávajú drahšie než bežné letecké palivo.
Podľa štúdie Oxfordskej univerzity by sa emisie mohli znížiť o 11 percent, keby sa letecké spoločnosti rozhodli strategicky využiť najefektívnejšie lietadlá. Napriek tomu, že dopyt po leteckej doprave rastie rýchlejšie než efektívnosť leteckých operácií, jediným realistickým spôsobom na splnenie požiadaviek CORSIA ostáva nákup uhlíkových kreditov.
CORSIA mal pôvodne oživiť dlhodobý pokles dobrovoľného trhu s uhlíkovými kreditmi. Na konci prvej fázy sa očakáva, že dopyt dosiahne približne 150 miliónov kreditov (čo predstavuje 150 miliónov ton CO₂), čo je výrazne viac než v iných medzinárodných schémach. Avšak len približne 32 miliónov kreditov splnilo podmienky CORSIA a väčšina z nich pochádza z jedného lesného projektu v Guyane, čo signalizuje možný nedostatok ponuky a následný rast cien.
Súčasná realita naznačuje, že letecké spoločnosti sú opatrné a vyčkávajú na rozhodnutia dvoch hlavných hráčov – USA a Európskej únie. Prezident Donald Trump, známy svojim skepticismom voči klimatickej agende, by mohol zvažovať opustenie CORSIA, čo by mohlo znížiť dopyt po uhlíkových kreditoch o 2 percentá v súčasnej fáze a o 15 percent v povinnej fáze. Na druhej strane, Európska únia sa zaoberá otázkou, či CORSIA poskytuje dostatočné riešenie pre znižovanie emisií a má plán rozhodnúť sa, či v systéme ostane, alebo ho nahradí vlastným rozšíreným systémom obchodovania s emisiami.
Pre letecké spoločnosti teda aktuálna situácia predstavuje širokú škálu rizík a výziev. Neistota ohľadom pravidiel a regulácií okolo CORSIA môže spôsobiť, že majú malú motiváciu aktívne konať a investovať do nákupu uhlíkových kreditov, keď nevedia, akým smerom sa systém bude uberať. Navyše, riziko reputačnej krízy pre letecké spoločnosti narastá s každým škandálom, ktorý sa týka kvality uhlíkových kreditov, keď nie všetky projekty skutočne dosahujú svoj sľubovaný environmentálny prínos.
Riešenie súčasných problémov CORSIA si vyžaduje zásadné reformy a lepšiu podporu výroby udržateľného leteckého paliva. Nielenže je potrebné zamerať sa na všetky emisie, ale aj na vyriešenie problémov ako sú kondenzačné stopy, ktoré predstavujú približne polovicu klimatického dopadu letectva. Zatiaľ čo radikálna reforma sa zdá byť nepravdepodobná, aj nedokonalé opatrenia môžu mať pozitívny dopad na budúcnosť leteckej dopravy a životného prostredia.
