Hormuzský vánok nás len lizol
Vláde Slovenska zostáva jediné – modliť sa, aby kríza pominula sama. Túto situáciu nedokáže zasiahnuť ani Ladislav Kamenický, ktorý v súvislosti s reformami tvrdí, že deficit rozpočtu po trojkolí drastických opatrení klesne len o pol percenta. Tieto slová, pre každého pozorovateľa, sú premárnenou aktuálnou reakciou na ekonomický diskurz, ktorý sa podarilo realizovať len s dvoma „argumentmi“: v prvom prípade ide o zlyhania predchádzajúcich vlád OĽaNO a v tom druhom o vonkajší nepriateľ, ktorý spomaľuje ekonomický rozvoj.
Kamenický tvrdí, že očakávané výdavky rozvrátili rozpočet a ponúka zúfalé výhovorky, ktoré sa snažia upriamiť pozornosť na externé faktory. Zároveň je v jeho argumentácii zarážajúce, že popri diskusii o nutnosti nástrojov pre škrtanie rozpočtu, naďalej propaguje nové výdavky.
Pre ilustráciu, Kamenický zaraďuje ekonomickú stagnáciu Nemecka a inú podobne významných krajín EÚ medzi faktory, ktoré „brzdia slovenský koráb“. Týmto tvrdením, sa snaží obísť zodpovednosť a implicite naznačuje, že za problémy Slovenska môže lenivý Nemecký hospodársky motor. Pritom by bolo logické, že rozvoj slovenského hospodárstva by mal využívať silné základne robustnej nemeckej ekonomiky a z vesternizovaných ekonomických produktov by mal ťažiť.
V ekonomických učebniciach môžeme v budúcnosti vidieť „Kamenického paradox“, ktorý vyvstáva, keď sa konkrétne príklady ukážu ako neúčinné. Slovenská vláda by mala prijať skutočnosť, že správa ekonomických zranení nie je voľba, ale zákonná povinnosť, ktorú nikto nemôže odsunúť na vedľajšiu koľaj.
