Úhyn samice zubra v Poloninách a osud zubríča Mirky
V poslednej dobe sa v Národnom parku Poloniny, kde žijú zubry hrivnaté, stala smutná udalosť. Samica zubra uhynula a jej potomok, zubríčačka menom Mirka, skončila medzi kravami na farme v Osadnom. Uznávaný veterinár Vladislav Juško, ktorý má dlhoročné skúsenosti s chovom zubrov, potvrdil, že smrť samice bola prirodzená, spôsobená vysokým vekom a zdravotnými komplikáciami.
Turista našiel uhynutú matku na okraji lesa medzi obcami Hostovice a Osadné a pritiahol tak pozornosť médií, pričom o budúcnosti Zubríčka Mirky sa začalo diskutovať. Samica, ktorá mala približne dvadsať rokov, bola posledná zo štvorice voľne žijúcich zubrov na Slovensku, ktorí boli privádzaní z poľsko-švédskeho projektu v minulosti.
V situácii, keď Mirka stratila matku, sa rozhodlo, že sa zubríča umiestni na farmu, kde ho prijali medzi stádo kráv. Keďže by sama v prírode ťažko prežila, odborníci z Národného parku Poloniny a správy zoo v Bojniciach začali zvažovať možnosti jeho ďalšieho osudu. Mirka sa dostala do ZOO, pričom jej presun bol považovaný za významný krok k ochrane tohto vzácneho druhu.
Monitorovanie zubrov a ich budúcnosť
Okrem zubriec Mirky, sa v Poloninách nedávno uskutočnilo aj sčítanie populácie zubrov, pričom sa zistil ich počet na území okolo 50-tisíc hektárov. Ochrana a monitorovanie zubrov je skrze telemetrické obojky považované za kľúčové pre ich prežitie. Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu podporilo tento prístup a zdôraznilo jeho dôležitosť pre budúcnosť zubrov v krajine.
Veterinári sa domnievajú, že nasadenie obojkov by mohlo výrazne uľahčiť sledovanie ich pohybu, čo by umožnilo lepšie reagovať na akékoľvek zdravotné problémy v populácii, vrátane potenciálnych chorôb, ktoré sa môžu šíriť z jedného kusu na druhý.
Šťastný osud pre Mirku
Mladá zubríčačka Mirka sa aktuálne nachádza pod odborným dohľadom v Národnej ZOO v Bojniciach, kde sa jej podarilo adaptovať na nové podmienky bez vážnych komplikácií. Ďalšie kroky v jej osude budú koordinované s Národným parkom Poloniny, pričom existuje aj možnosť, že by sa mohla vrátiť späť do voľnej prírody, ak sanitárne a životné podmienky umožnia jej reintegráciu.
Budúcnosť zubrov v Poloninách ostáva nejasná, avšak pravidelné monitorovanie populácie a odborná práca v zoo a parku dávajú nádeje na ich zachovanie pre budúce generácie.