Príbeh Elizabeth Sammons: Od hendikepu k umeleckej inklúzii
Elizabeth Sammons, americká spisovateľka a odborníčka na advokáciu osôb so zdravotným znevýhodnením, sa narodila ako nevidiaca a od svojich najrannejších rokov prekonáva prekážky, ktoré jej svet kladie do cesty. Narodená so sivým zákalom, ktorý ju pripravil o zrak, prežila ťažké detstvo. Zároveň však mala šťastie, že jej rodičia, mama zdravotná sestra a otec knihovník, ju podporovali vo vzdelávaní a umožnili jej rozvíjať zmyslové vnímanie sveta.
Na detstvo spomína zo zmiešanými pocitmi. Jej rodičia sa snažili, aby rozšírila svoj obzor – od chodníkov, na ktorých sa učila chodiť, po stromy, na ktoré mohla vyliezť. Napriek tomu bola často konfrontovaná s neprijateľnosťou, najmä vo vzdelávacích inštitúciách. Kritická situácia nastala, keď sa snažila dostať do verejnej školy, kde musela byť sprevádzaná policajtom, aby dokázala, že nie je nebezpečná. Tento zážitok ju hlboko poznačil a prispel k jej snahe o zmenu.
Umelci a prístupnosť: Cieľ na inklúziu
Je známa tým, že sa zasadzovala za inkluzívnosť v kultúrnych inštitúciách, pričom spolupracovala aj so slovenskými organizáciami. Cieľom jej praxe je pomôcť inštitúciám vybudovať prostredie, v ktorom sa každý bude cítiť vítaný. V Bratislave, Žiline a Banskej Bystrici sa podieľala na prednáškach a workshopoch, kde zdôraznila, že prístupnosť nemusí byť finančne nákladná – stačí citlivosť personálu a ochota zamyslieť sa nad potrebami osôb so zdravotným znevýhodnením.
Súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti
Elizabeth verí, že aj malé kroky, ako informačné tabuľky a hmatové mapy, môžu zlepšiť prístup pre všetkých návštevníkov múzeí a galérií. Svoju rolu v tomto procese považuje za kľúčovú a snaží sa vytvárať spojenia medzi kultúrou a osobnými skúsenosťami znevýhodnených jednotlivcov. Zmiana sa podľa nej deje, aj keď pomaly. Verí v pozitívny posun a je odhodlaná v tejto misii pokračovať, pričom sa teší na svoje budúce návraty na Slovensko, kde plánuje opäť rozvíjať diskusiu o inklúzii.
Elizabeth sa nielen podieľa na zmene paradigmatu v percepcii a prístupe k osobám so zdravotným postihnutím, ale aj na formovaní budúcich generácií umelcov, ktorých práce či už majú znevýhodnenie, alebo nie. Jej úsilie tak prispeje k tomu, aby sa kultúra stala miestom, ktoré je naozaj otvorené pre všetkých.