Rutte sa snaží pred samitom „uvariť” Trumpa a má problém s talianskou premiérkou
Americký prezident Donald Trump čelí novej diplomatickej výzve, keď jeho vzťahy s NATO sú opäť na stole. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte sa snaží pred nadchádzajúcim samitom 7. a 8. júla v Ankare udržať Trumpa na palube, čím sa snaží prekonávať napätie, ktoré vzniklo v dôsledku Trumpových pochybností o záväzkoch voči NATO. Rutte sa tento týždeň dostal do Bieleho domu s cieľom preukázať, že Európa a Kanada investujú viac do obrany, a to odrážalo Trumpove požiadavky na zvyšovanie obranných výdavkov.
Rutteho diplomatická ofenzíva
Rutte predložil Trumpovi presne naformátované grafy, ktoré ilustrujú rapidný nárast obranných výdavkov v Európe. Tieto údaje a ich prezentácia podľa zdrojov Euronews neslúžili len na prehľad situácie, ale aj na to, aby v očiach Trumpa zviditeľnili jeho vlastné úspechy ako lídra. Pri jednom z grafov názov „efekt Trump 47” vyzdvihoval Trumpov vplyv na zvyšovanie investícií do obrany.
Bilateralita a jej následky
Rutteho úsilie neprešlo bez spätnej väzby. Talianska premiérka Giorgia Meloni bola nahnevaná na vyjadrenia a diplomaciu Rutteho, najmä na to, ako prezentoval súčasný stav Aliancie v rámci vojenskej spolupráce. Meloni vyjadrila obavy, že Rutte oslabuje jednotu medzi členskými štátmi NATO práve pred kľúčovým samitom, kde bude na stole otázka kolektívneho obranného záväzku.
Čakajúce výzvy na samite NATO
Samit v Ankare bude miestom, kde sa budú hodnotiť nedávne záväzky členských krajín zamerané na zvyšovanie obranných výdavkov. Trumpova administratíva je totiž odhodlaná požadovať od spojencov investície až do výšky piatich percent HDP do roku 2035. To predpokladá nie len 3,5 percenta z HDP na priame obranné výdavky, ale aj 1,5 percenta na infraštruktúru.
Trumpova neoblomnosť a európska reakcia
Americký minister obrany Pete Hegseth nedávno hodnotil európske krajiny ako „hanebné”, keďže nezareagovali na Trumpove žiadosti o podporu počas konfliktu medzi USA a Iránom. Tieto vyjadrenia len umocňujú tlak, pod ktorým sa Rutte nachádza, keď sa snaží predstaviť jednotu NATO pred nadchádzajúcim samitom. Ako diplomat, Rutte musí zmierniť nie len nervozitu vo vlastných radách, ale aj zmierniť Trumpovu frustráciu voči euroatlantickým partnerom.
Koordinácia medzi členskými štátmi NATO a udržanie rovnováhy v obranných výdavkoch ostáva kľúčovými témami. Rutteho snaha o „uvarenie” Trumpa pred samitom naznačuje, že pred nadchádzajúcimi rokovaniami sa na obzore rysuje zložitá diplomatická hra plná výziev, ktoré sa dotknú nielen ekonomických aspektov, ale aj politických vzťahov v rámci celého transatlantického spoločenstva.
