Sociálne siete versus klasické médiá: Dôverujeme ich správam?
V súčasnej digitálnej dobe sme svedkami výrazných zmien v tom, ako získavame a vnímame správy. Nové trendy naznačujú, že sociálne siete a videoplatformy sa stávajú dominantnými zdrojmi správ, prekonávajúc tradičné médiá, ako sú televízia a spravodajské weby. Tento prelom, ktorý opísal Digital News Report 2026, poukazuje na to, aký dramatický posun prebieha v spôsobe, akým sa informácie dostávajú k širokej verejnosti.
Nech by sme to formulovali akokoľvek, tento jav nie je obmedzený iba na mladých ľudí; zasahuje takmer všetky vekové skupiny a vytvára tak nový, komplexný obraz spravodajského prostredia. Zaujímavé je, že zatiaľ čo dôvera v samotné médiá ako inštitúcie klesá, dôvera v konkrétne mediálne značky zostáva relatívne vyššia. Mediálny analytik Filip Struhárik z Denníka N upozorňuje, že keď ľudia konzumujú obsah klasických médií prostredníctvom sociálnych sietí, vnímajú ho ako menej dôveryhodný, čo vedie k paradoxu dôvery.
Na jednu stranu môžeme konštatovať, že práca klasických novinárov je stále nevyhnutná a žiadaná, no na druhú stranu sa nachádzame v prostredí, kde ľudia čelí záplave informácií, z ktorých je len malá časť skutočne hodnotná. Ostatné údaje môžu byť zavádzajúce, alebo dokonca manipulujúce. Tak vzniká podhubie pre populizmus a klamanie verejnosti, pričom sociálne médiá sa stávajú nástrojom na ovládanie masy prostredníctvom emócií a povrchných podnetov.
V tejto súvislosti mnohé moderné európske štáty začínajú reflektovať vplyv sociálnych médií na demokraciu, brániac sa nielen proti dezinformáciám, ale aj uznávaním potreby regulácie online prostredia. Naproti tomu, v Česku sa zatiaľ tento problém dostatočne neotvoril, a to aj napriek tomu, že vláda pod vedením Andreja Babiša často komunikuje s verejnosťou len prostredníctvom svojich sociálnych kanálov, kde unikajú kritickým otázkam a zodpovednosti.
Premiér sa spolieha na sociálne médiá ako svoje hlavné komunikačné médium. Týmto spôsobom nevytvára priestor na otvorenú a kritickú diskusiu, čo signalizuje slabý vzťah medzi politickou mocou a novinárskou komunitou. Napriek tomu novinári v Česku aj naďalej bojujú za pravdivé a presné informácie, čím sa snažia nielen informovať, ale aj odhaľovať svedectvá a kauzy, ktoré by zostali skryté za pozlátkom politických komunikácií.
Ak však nenecháme situáciu v oblasti sociálnych médií nekontrolovateľne unikať, hrozí nám, že sa zúfalo vzdialime od relevantných a čistých informácií. Každý by mal dôverne zvažovať dôsledky, ktoré takýto vývoj môže mať na našu spoločnosť a demokraciu.
