Turecko spustilo raziu proti stúpencom Fethullahovho hnutia
Dňa 13. júla 2026, turecké úrady oznámili rozsiahlu raziu zameranú na stúpencov hnutia Fethullah Gülena, označovaného vládou za zodpovedné za neúspešný pokus o štátny prevrat v roku 2016. Minister spravodlivosti Akin Gürlek informoval, že sa začalo zadržanie takmer 1000 osôb podozrivých z napojenia na toto hnutie. Táto akcia bola vyhlásená ako súčasť „veľkej očistnej kampane”, ktorú veria, že má za cieľ odhaliť a odstrániť skutočných alebo domnelých priaznivcov FETÖ.
Neúspešný prevrat z 15. júla 2016 bol pokusom časti tureckej armády, za podpory tankov a bojových lietadiel, zvrhnúť vládu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Útoky na parlament a iné významné budovy v Ankare viedli k chaosu a násiliu, ktoré si vyžiadalo približne 250 životov a zranenie viac než 2000 ľudí. V reakcii na tento incident sa na uliciach zhromaždili tisíce Erdoganových priaznivcov, ktorí sa postavili proti pučistom, čím demonstratívne odmietli vojenskú akciu.
Ankara a turecká vláda obviňujú Fethullah Gülena, ktorý žil v exile v Spojených štátoch, z organizovania tejto akcie. Gülen, ktorý zomrel v roku 2021, tieto obvinenia poprel. Turecká vláda ho a jeho nasledovníkov označuje ako “teroristickú organizáciu”, čo podčiarkuje vysokú úroveň napätia a obvinení, ktoré krajina prežíva od uvedených udalostí.
Od neúspešného prevratu sa Turecko prešlo rozsiahlymi čistkami v štátnej správe, kde prišli o prácu a cestovné pasy desaťtisíce ľudí vrátane sudcov, prokurátorov a učiteľov. Dnešná akcia je pokračovaním tohto procesu, keďže tureckí ministri vyhlásili, že národná bezpečnosť je ohrozená a je potrebné proti zradným sieťam FETÖ konať s odhodlaním. Tento zásah je kriticky dôležitý pre vnútornú politiku Erdoganova režimu, ktorý sa snaží posilniť svoju moc a kontrolu nad spoločnosťou.
Tento prevrat a následná reakcia vlády označujú zásadný zlom v modernej tureckej histórii. Umožnili Erdoganovi upevniť svoju pozíciu a politiku, ktorá je známa svojou represívnosťou voči kritikám a odporcom. Po každom takomto zásahu nasleduje rastúca kritika zo strany medzinárodného spoločenstva a obavy o dodržiavanie ľudských práv a demokratických štandardov v Turecku.
Minister vnútra Mustaf Čiftci označil pondelkovú operáciu za kľúčovú pre národnú bezpečnosť, pričom udalosti z prevratu sú považované za nezmazateľný historický medzník, ktorý zmenil politickú a sociálnu dynamiku v krajine. Turecko čelí neustálym otázkam o transparentnosti svojich akcií a o miere dodržiavania práv jednotlivcov v súlade s demokratickými princípmi.
