Kauza zonácie národných parkov: Pretrvávajúce problémy a kritika z viacerých strán
Aby sme pochopili súčasnú situáciu týkajúcu sa zonácie národných parkov na Slovensku, je potrebné sa zamerať na nedávne vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ten sa snaží presvedčiť verejnosť, že práve jeho štátny tajomník Filip Kuffa je jediný, kto vyjadruje nespokojnosť s prístupom vlády. Tieto výroky sú však zavádzajúce, keďže realita ukazuje, že mnohí ochranári, vedci a výkonné orgány EÚ majú vážne obavy z nezrovnalostí v týchto zonáciách.
Rôzne výhrady sú upozorneniami, že schválené zonácie sú v rozpore s platnou národnou legislatívou, európskymi normami a zásadami ochrany svetového dedičstva UNESCO. Odborníci kritizujú aj nedostatočnú komunikáciu predkladateľov návrhu so vedeckou komunitou, pri ktorej sa nedozvedeli o relevantných cenných názoroch a podnetoch. Takýto prístup by mohol mať za následok vážne environmentálne následky.
Vo februári 2026 zaslala skupina 60 expertov svoje varovania a požiadavky zainteresovaným štátnym orgánom. Tieto podrobné pripomienky boli zhrnuté do 16 kľúčových okruhov, avšak väčšina z nich bola ignorovaná. Odborníci, hoci uznávajú určité zlepšenia v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi, nemôžu byť spokojní, pretože najhorších problémov sa podarilo vyhnúť iba vďaka dlhodobému a sústredenému tlaku na vládu.
V Tatranskom národnom parku (TANAP) sa niektoré absurdnosti pôvodného návrhu podarilo odstrániť, čím sa zabezpečilo, že A-zóna, ktorá má najvyšší stupeň ochrany, bude väčšia ako polovica celkovej rozlohy parku. Napriek tomuto pokroku však mnohí kritici poukazujú na štatistické triky, keďže niektoré cenné lokality by mali byť vyňaté z minimálne chránených zón, čo nikdy nemalo byť predmetom diskusie.
Zmienka o národných parkoch NAPANT a Malá Fatra je rovnako znepokojujúca, pretože aj keď sa v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi zvýšila bezzásahová zóna, nedosiahla sa potrebná výmera 50 percent. Žiadne doliny nebudú podrobené dôkladnej ochrane. Ešte väčšie obavy vyplývajú z národného parku Poloniny, ktorý je domovom pralesov zapísaných na zoznam UNESCO. Tam sa do A-zóny dostalo iba 20 percent územia a zóna s najnižším stupňom ochrany ostáva nezodpovedajúco veľká, čo vedie k širokému konsenzu o neprijateľnosti tejto zonácie – nielen pre Slovensko, ale aj pre EÚ.
Po schválení zonácie 1. júla 2026 sa objavili ďalšie obavy, pretože vláda začala prijímať uznesenie, ktoré sa zdá, že sa snaží posunúť reformu národných parkov späť. Tento krok previedol národné parky opäť pod správu ministerstva životného prostredia, čo kritizuje aj spomínaný štátny tajomník Kuffa.
Kauza zonácie národných parkov sa teda ani zďaleka nezakryla. Vzhľadom na to, že na schválené zonácie sú naviazané prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, Európska komisia má legitímny dôvod byť prísna vo svojich požiadavkách. O čomž svedčí aj nedávne uznesenie, má Európska komisia ďalšie podnety na to, aby insitovala na dodržiavaní platných pravidiel, a nie len na ich obchádzaní.
