Na obnovu verejných budov míňame viac, než si môžeme dovoliť
V posledných rokoch Slovensko investovalo značné množstvo financií do obnovy verejných budov. Tieto investície, ktoré sa pohybovali v stovkách miliónov eur, boli zabezpečené prostredníctvom európskych fondov a Plánu obnovy a odolnosti. Obnova sa týkala rôznych zariadení vrátane škôl, nemocníc a sociálnych služieb, kde sa realizovali významné vylepšenia, ako sú nové učebne alebo lôžka pre pacientov. Napriek týmto investíciám však problém so zlým stavom mnohých verejných budov pretrváva, čo upozorňuje Katarína Nikodemová v svojom komentári.
Hlavným problémom v súvislosti s obnovou verejných budov nie je len nedostatok financií, ale absencia efektívneho systému, ktorý by určil prioritu obnovy jednotlivých budov. Slovensko zatiaľ nemá jasné pravidlá, ktoré by určovali, aké budovy by sa mali obnovovať ako prvé, ani mechanizmus pre dlhodobé financovanie týchto projektov. Ak by krajina chcela zabezpečiť, aby všetky verejné budovy zostali v dobrom stave a funkčné, potrebovala by vyčleniť približne 550 miliónov eur ročne, zatiaľ čo v súčasnosti investuje cca 270 miliónov eur, čo predstavuje len polovicu potrebnej sumy.
Vzhľadom na to, že mimoriadne európske zdroje, ktoré sa využívali v rokoch 2023 až 2025, sa čoskoro vyčerpajú, je pravdepodobné, že možnosti financovania obnovy budú ešte obmedzenejšie. Ak nedôjde k výraznému zintenzívneniu obnovy, krajina sa môže ocitnúť v situácii, keď sa investície budú znižovať, zatiaľ čo potreba na obnovu budov bude naďalej narastať. Dôsledkom môže byť prehlbovanie existujúcich problémov s nedostatočne financovanými projekty.
Aby sme zabezpečili efektívnosť investícií, je potrebné, aby rozhodovanie o prioritách obnovy vychádzalo z potrieb obyvateľov, a nie len z rýchlosti podania žiadosti. Pri obmedzených verejných zdrojoch je dôležité určiť, ktoré budovy sú najnaliehavejšie. Ide o to, aby sa určila priorita výstavby na základe toho, kde je obnova najpotrebnejšia a aký má byť spoločenský prínos jednotlivých projektov.
V súčasnosti žiadne ministerstvo nevedie jednotnú stratégiu pre obnovu verejných budov. Každé ministerstvo sa stará len o svoje budovy, čo vedie k chaosu pri rozhodovaní ohľadom obnovy. Ak by existovala centrálna správa, mohli by sme lepšie identifikovať kritické objekty a určiť, aké investície sú nevyhnutné. Potrebujeme jasného gestora, ktorý by mal prehľad o celkových potrebách a ktorý by mohol strategicky plánovať obnovu.
Bez zásadných zmien vo financovaní a prioritizácii projektov však ani lepšie plánovanie problém nevyrieši. Doteraz sme nemuseli investovať vlastné prostriedky, pretože grantový model pokrýval takmer 100% nákladov na rekonštrukciu. Tento prístup je krátkodobý a neudržateľný. Ak štát prevezme plnú zodpovednosť za financovanie, rozpočet sa nedostane na obnovu takého počtu budov ako doteraz.
Jedno z riešení predstavuje model garantovanej energetickej služby (GES), ktorý by mohol umožniť súkromnému partnerovi pokryť časť investičných nákladov a poskytnúť energetické riadenie. Tento model bol osvedčený v mnohých európskych krajinách, ale na Slovensku zatiaľ ostáva nedostatočne využitý.
Pripravuje sa nové programové obdobie eurofondov, a je dôležité, aby sa Slovensko sústredilo na to, ako efektívne využiť získané prostriedky. Dôležité je určiť kritériá pre prioritizáciu obnovy, zriadiť jasného správcu a prejsť k modelu kombinujúcemu verejné a súkromné financovanie. Udržateľný systém investovania zaručí, že každé euro vynaložené na obnovu prinesie maximálny úžitok pre občanov a verejné financie.
