Tradícia, Ktorá Prežila Dve Storočia: Púť na Vápenicu
V súvislosti s morom, ktoré v 19. storočí silno zasiahlo regionálnu populáciu, vznikla tradícia, ktorá sa dodnes teší veľkej obľube. Púť na Vápenicu sa koná pod majestátnym Podskalským Roháčom a každoročne láka množstvo veriacich, ktorí prichádzajú nielen z blízkeho okolia, ale aj z vzdialenejších miest. V nedeľu 9. augusta sa do Podskalia opäť zišli stovky pútnikov, aby sa zúčastnili tejto významnej náboženskej udalosti.
Podľa slov Zuzany Dočekalovej, starostky Podskalia, hody na Vápenici predstavujú jednu z najvýznamnejších udalostí v živote obce, pričom na ich príprave sa aktívne podieľa množstvo nadšených dobrovoľníkov. Atmosféra svätej omše pod holým nebom, spojená s duchovným posolstvom, sa stáva magnetom pre rodiny aj jednotlivcov všetkých vekových kategórií, ktorí sa sem radi opätovne vracajú.
História Púte a Stavba Kaplnky
História púte na Vápenicu začína v prvej polovici 18. storočia, kedy sa farníci z oblastí zasiahnutých morom obrátili k Panne Márii v prosbe o pomoc. Ich modlitby boli vyslyšané, a ako znak vďaky za záchranu, bola v roku 1740 postavená okrúhla kaplnka zasvätená Panne Márii Snežnej. Púte sa stali pravidelnou udalosťou najmä po ďalších morových epidémiách v rokoch 1831 a 1835, kedy sa do dediny hrnuli pútnici, pričom ich počet dosahoval až sedemsto návštevníkov v čase, keď Podskalie malo len okolo dvesto obyvateľov.
Obnova a Rozšírenie Kaplnky
S narastajúcim záujmom veriacich sa kaplnka stala nedostatočnou pre stále väčšie davy pútnikov. V roku 1868, pod vedením podskalského kňaza Karola Redékyho, sa zahájila obnova a rozšírenie budovy. V roku 1871 bolo dokončené zväčšenie kaplnky o novú vežičku a zvon, pričom v priebehu rokov prešla budova ďalšími obnovami, vrátane maľby interiéru v roku 1953 autorom Viktorom Drevenákom.
Púť a Sneh v Lete
Medzi staršou generáciou sa tradovalo, že púť na Vápenicu je spätá s výnimočným prírodným javom – nečakaným snehom, ktorý napadol počas leta a prispel k ukončeniu morovej epidémie. Táto legenda má však korene v starovekom Ríme a súvisí s príbehom o pápežovi Liberiovi.
Podľa starostky Dočekalovej legenda bola nesprávne interpretovaná. Príbeh hovorí o rímskom patricijovi Jánovi, ktorý so svojou manželkou daroval svoj majetok Panne Márii a hľadal znamenie na zvolenie miesta pre stavbu kostola. Zázrak sa odohral na pahorku Eskvilin, ktorý bol počas horúčav pokrytý snehom a Mal by inačne prispieť k stavbe nádhernej baziliky Santa Maria Maggiore, ktorá bola zasvätená Panne Márii.
Význam Púte v Súčasnosti
Púť na Vápenicu sa nielenže uchovala ako kultúrna a duchovná tradícia, ale aj získala reputáciu významnej udalosti, ktorá zbližuje generations a posilňuje komunitu. Jej význam je podčiarknutý každoročným nárastom počtu účastníkov, ktorí prichádzajú osláviť nielen svoju vieru, ale aj uctiť si históriu a tradície, ktoré prežili aj 200 rokov.
