Rozlúčka s legendárnym rušňovodičom Milanom Bátorom
V železničnom depe v Prievidzi sa konala posledná rozlúčka s obľúbeným kolegom Milanom Bátorom, ktorý po 46 rokoch služby na železnici odchádza do dôchodku. Tento týždeň sa mu dostalo vyznamenania, ktoré bolo plné spomienok na jeho dlhú a úspešnú kariéru, ktorá bola spojená nielen s odbornými zručnosťami, ale aj s humanitným prístupom k svojim kolegom.
Milan Bátora strávil celý svoj profesionálny život na železnici a počas svojej kariéry čelil mnohým technickým požiadavkám. Bol známy svojou ochotou pomáhať kolegom v núdzových situáciách a jeho dobré srdce a priateľský prístup boli cenené všetkými, ktorí s ním pracovali. Rušňovodič Milan Taraba zdôraznil, že Bátora nikdy nenechal pokazený vlak v poli; vždy sa postavil čelom k výzvam a dovedna s kolegami zabezpečil, aby cestujúci dorazili bezpečne do cieľa.
Nostalgická jazda
Na jeho posledný pracovný deň mu kolegovia pripravili nostalgickú jazdu historickým vlakom radu 810 do Nitrianskeho Pravna. Tento vlak znamenal pre Bátora veľa, pretože v ňom začínal svoju kariéru a o to viac mala jazda oslavný charakter. Na tejto trase, kde dnes už osobné vlaky nepremávajú, si cestujúci mohli vychutnať atmosféru minulosti a uctiť si jeho prácu spoločne so svojím obľúbeným rušňovodičom.
Život v službe na železnici
Celý život Bátora pracoval v rôznych oblastiach železničnej dopravy, vrátane osobnej a nákladnej, ale aj rýchlikovej prepravy. Zažil aj ťažké chvíle; jeho kariéra bola poznačená šiestimi tragickými nehodami, ktoré si vyžiadali životy. Napriek týmto traumatickým zážitkom sa dokázal s každou situáciou vyrovnať značnou psychickou odolnosťou. „Vodiči a celkovo ľudia sú dnes veľmi nepozorní. Rušňovodič nedokáže zrážke takmer nikdy zabrániť,” vyhlásil Bátora, pričom upozornil na nebezpečenstvo, ktoré sľubuje práca na železnici.
Podmienky práce
Na otázku o náročnosti svojej práce Bátora uviedol, že to nie je len o riadení vlaku, ale aj o detailnom dodržiavaní predpisov a technických pravidiel. Rušňovodič sa musí neustále prispôsobovať nečakaným situáciám a predvídať vznikajúce problémy. „Vždy musím byť o krok dopredu,” dodal Bátora. Okrem zodpovednosti voči cestujúcim je nutná aj fyzická a psychická pripravenosť, pretože práca na zmeny v noci a v skorých ranných hodinách má svoje výzvy.
Plány do budúcnosti
Po 46 rokoch odpracovaných na železnici sa Bátora teší na dôchodok, ktorý plánuje venovať práci na svojej záhrade a starostlivosti o ovce vo Veľkej Lehôtke. Železnica mu dala mnoho, ale aj on zanechal v tejto sfére nezmazateľnú stopu. Prežil si úspešné dni, tragédie, ale aj mnohé dojímavé chvíle so svojimi kolegami a cestujúcimi. „Sedieť v rušni a spolupodieľať sa na doprave ľudí je obrovská zodpovednosť, ale zároveň to je skvelý pocit, ktorý si bežný človek nevie predstaviť,” dodal Milan Bátora na rozlúčku.