Irán a Čína obchádzajú západné sankcie obchodmi na spôsob barteru
Irán využíva mechanizmus podobný barterovému obchodu, aby obišiel sankcie uvalené na predaj svojej ropy a nakúpil z Číny tovar v hodnote miliárd dolárov vrátane vojenského vybavenia.
Tento tajný obchodný mechanizmus, v rámci ktorého Teherán vymieňa ropu za obchodné kredity na nákup čínskeho tovaru, mu poskytuje v posledných rokoch finančnú záchrannú sieť, keďže Spojené štáty zvyšujú ekonomický a vojenský tlak v súvislosti s iránskym jadrovým programom.
Okrem toho mechanizmus podľa dostupných informácií pomohol Číne zachovať si prístup k zlacnenej iránskej rope a zároveň chrániť banky a spoločnosti, ktoré vyvážajú do Iránu, pred medzinárodnou kontrolou alebo sankciami.
USA uvalili sankcie na niekoľko menších čínskych subjektov, ktoré nakupujú alebo zabezpečujú dodávky iránskej ropy. Zatiaľ však nepristúpili k najtvrdším opatreniam, ktoré by mohli mať dôsledky pre globálnu ekonomiku.
Washington zintenzívňuje tlak v snahe ukončiť konflikt s Teheránom a dosiahnuť znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Americký minister financií Scott Bessent koncom augusta pohrozil zavedením tzv. sekundárnych sankcií pre všetky krajiny, ktoré neprerušia finančné vzťahy s Iránom.
Od obnovenia americkej námornej blokády iránskych prístavov 14. júla neprešla Hormuzským prielivom do Číny žiadna zásielka iránskej ropy.
Peking a Teherán sú dlhodobo ekonomickými a politickými partnermi, no verejne nehovoria o tom, ako zabezpečujú plynulosť vzájomného obchodu po zavedení medzinárodných obmedzení.
Irán využíva tento mechanizmus na nákup liekov, vozidiel a komunikačnej techniky z Číny. Výrobcovia neobchodovali priamo s islamskou republikou a nič nenasvedčuje tomu, že by porušili sankcie.
Tento spôsob obchodovania sa v uplynulom roku využil minimálne raz aj v súvislosti s kontraktmi na dodávku vybavenia pre protivzdušnú obranu Iránu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na otázky ohľadom mechanizmu uviedlo, že „nie je oboznámené s opisovanou situáciou“. Iránske misie pri OSN v New Yorku a Ženeve neodpovedali na žiadosť o vyjadrenie.
Opísaný obchodný postup je jedným z viacerých, prostredníctvom ktorých Teherán nakupuje tovary a služby bez toho, aby čínskym spoločnostiam platil priamo cez medzinárodné bankové kanály.
Kupujúci konajúci v mene čínskej štátnej firmy obchodujúcej s ropou Ču-chaj Čen-žung až do tohto roka vkladal stovky miliónov dolárov mesačne do málo známeho finančného subjektu Čchu-Sin so sídlom v Číne.
Tieto vklady pokrývali nákupy dohodnuté s firmou registrovanou v Hongkongu a prepojenou na iránsku národnú ropnú spoločnosť. Čchu-Sin následne posielal peniaze čínskym vývozcom a firmám, ktoré budujú infraštruktúru v Iráne, pravdepodobne prostredníctvom ďalších čínskych finančných inštitúcií.
Približne 70 percent príjmov z iránskej ropy, s ktorými Čchu-Sin nakladá, je určených na infraštruktúrne projekty. Zvyšok prostriedkov smeruje na účty patriace účelovo založenej spoločnosti, ktorá z nich platí firmám dodávajúcim tovar do Iránu.
Iránske zdroje blízke rozhodovaciemu centru krajiny potvrdili existenciu tejto účelovo založenej spoločnosti, o ktorej sa dosiaľ verejne neinformovalo.
Prostriedky tejto spoločnosti spravujú dva subjekty: firma konajúca v mene čínskeho ministerstva obchodu a spoločnosť prepojená s iránskou centrálnou bankou. Firma prepojená s Teheránom informuje čínsku stranu vždy, keď iránska centrálna banka povolí dovozcom prístup k prostriedkom účelovo založenej spoločnosti, aby mohli platby odoslať dodávateľom.
Tento mechanizmus je využívaný najmenej od roku 2021 a po prvý raz ho použili na dodanie liekov a vakcín proti ochoreniu COVID-19 do Iránu. Zároveň sa odhaduje, že posledný rok prešlo cez účelovo založenú spoločnosť až 2,5 miliardy dolárov.
