Mladí učitelia predali byt a kúpili chátrajúci dom na strednom Slovensku: Nemal základy, čakala som, kedy to celé spadne
Barbora Hárezníková je učiteľka v materskej škole a pochádza zo Zvolena. Spolu s manželom, ktorý dlhé roky pracoval ako asistent učiteľa na základnej škole pri deťoch s autizmom, žili v byte, ktorý si pred viac ako piatimi rokmi kúpili na hypotéku. Byt bol takmer kompletne prerobený, chýbala už len elektrika. Napriek tomu cítili, že to nie je pre nich to pravé.
Rozhodnutie opustiť mesto ovplyvnilo viacero faktorov. Najväčším bola neplodnosť, s ktorou sa manželia dlhodobo trápia, a diagnóza Aspergerovho syndrómu u ich syna. Obaja ako vyštudovaní učitelia vedeli, že pri takejto diagnóze by bolo pre syna najlepšie vyrastať na dedine, v pokoji a v menšom kolektíte. Barbora však priznáva, že ako mestský typ človeka sa nevedela zmieriť s predstavou, že príde o vymoženosti mesta.
Zvrat nastal počas návštevy u svokrovcov. Rodina už vedela, že chce predať byt, no nevedela, kam sa presunúť. Barbora vtedy navrhla, či by nekúpili dom v obci, kde bývajú svokrovci. Manžel spočiatku váhal, no nakoniec sa dohodli. „Môj muž v byte nevedel obsedieť, bol ako taký psík v klietke. Tým, že vyrastal na dedine, stále potrebuje manuálnu prácu,“ vysvetľuje Barbora.
Dom s dušou, ktorý si vyžadoval kompletnú rekonštrukciu
Dom postavený v 60. alebo 70. rokoch minulého storočia kúpili v obci v Banskobystrickom kraji. Predchádzajúci majitelia sa o neho nestarali podľa predstáv – najprv ho vlastnili ženy, ktoré v ňom zachraňovali psíkov, potom pani z Bratislavy, ktorej diagnostikovali ťažkú chorobu, a napokon pán právnik, od ktorého nehnuteľnosť kúpili. „Vedeli sme, čo je ten dom zač, pretože manžel pochádza z dediny, kde sa nachádza. Má to tam dušu,“ hovorí Barbora.
Proces kúpy sa začal v októbri 2025 obhliadkou, byt začali predávať v decembri. Kľúče od domu dostali koncom mája. Majiteľ bol podľa Barbory ochotný počkať, kým predaj bytu prebehne. „Vedel, že keď to predá nám, dom skončí v dobrých rukách,“ dodáva.
Šok pri odkrývaní základov: Dom stál len na hline a skalách
Najväčší problém nastal hneď na začiatku rekonštrukcie. Pri vyberaní starých dlažieb rodina zistila, že dom nemá spravené žiadne základy. „Celý dom je podložený len hlinou. Nemal žiadne oporné základy okolo domu, len zabíjané skaly. Keď bager začal odhrňovať podklad okolo domu, videla som, ako sa skaly posúvajú pod spodok domu. Čakala som, kedy to spadne,“ opisuje Barbora.
Tam, kde základy prechádzali do hliny, boli len tenké kusy betónu. Všetka vlhkosť za tie roky išla priamo do domu. Rodina musela skaly spod domu vyberať do hĺbky približne 35 centimetrov, okolo domu sa kopalo do hĺbky jedného metra. Betónovať museli ručne, pretože sa na pozemok cez prístupový most nedostalo auto s betónom. Ďalším problémom bol azbest. „Základy, opravy a likvidácia materiálu nám zo začiatku urobili najväčší škrt v rozpočte,“ konštatuje Barbora.
Rekonštrukcia ako skúška vzťahu
Napriek nečakaným komplikáciám rodina verí, že do konca novembra sa do domu nasťahuje. Veľkú časť práce zvládajú s manželom a ich známym murárom, ktorý má viac ako 15-ročné skúsenosti. Manžel na dome pracuje od rána do večera, vždy keď nie je v práci. „Keď je čas a peniaze, ide to,“ hovorí Barbora. Občas príde pomôcť aj svokor.
Rozpočet sa snažia držať, no pri starom dome sa výdavky nedajú vždy predvídať. „Ideme len po pár vecí do stavebnín a necháme tam 300 eur, ani nevieme ako,“ smeje sa Barbora. V prípade potreby sú pripravení navýšiť si hypotéku, no dúfajú, že sa tomu vyhnú.
Dom má rozlohu približne 80 metrov štvorcových, s podkrovím 102 metrov štvorcových. Pozemok je veľký, no špecifický – prístup zabezpečuje most ponad potok. Za domom sa nachádza hora, ktorú rodina vlastní až po vrchol.
Interiér s dušou a výhľadom na prírodu
Pri zariaďovaní interiéru sa manželia zhodli takmer na všetkom. Chcú čo najmenej nábytku, teplé a svetlé farby, žiadny tmavý nábytok. „Nechcem mať dom zariadený v bezduchom modernom štýle, chcem, aby aj interiér mal dušu,“ hovorí Barbora. Fasáda bude béžová, strecha antracitová, okná zvonka tiež antracitové.
Jedno veľké okno bude smerovať do hory, kde vznikne menšia terasa. Z druhej strany bude prepojená kuchyňa s obývačkou a výstupom na veľkú terasu. „Nie sme typ ľudí, ktorí budú sadiť zemiaky, chceme len pár vyvýšených záhonov. Časom si na terase viem predstaviť vírivku, ale to je hudba budúcnosti,“ dodáva.
Čo ich rekonštrukcia naučila
Barbora priznáva, že rekonštrukcia starého domu je obrovská skúška vzťahu. „Netrávime spolu skoro žiadny čas. Vídame sa len večer. Ale naučilo nás to, že sa neoplatí hádať. My sme sa takmer naozaj prestali hádať. Dospeli sme k väčšej vzájomnej láskavosti, trpezlivosti a lojalite,“ hovorí.
Na otázku, či by do kúpy domu a rekonštrukcie išla znovu, odpovedá jednoznačne: „Aj keď viem, čo to zahŕňa, tak poviem, že určite áno.“
