Socialistické domy ako svedectvo doby: Výstava v Trenčíne predstavuje architektúru 50. rokov
Centrum architektúry Trenčín otvorilo v Galérii M. A. Bazovského výstavu s názvom Medzi tradíciou a typizáciou. Zachytáva obdobie tzv. socialistického realizmu v architektúre 50. rokov 20. storočia v Trenčianskom kraji. Výstava, ktorú sprístupnilo vo štvrtok 10. septembra, potrvá do marca 2027.
Pre niekoho je to len obyčajný dom, pre niekoho významné architektonické svedectvo doby. Práve na architektúru 50. rokov sa podľa kurátorky Alexandry Mutaly dodnes často pozeráme cez skúsenosť s vtedajším režimom. Ľudia okolo nej môžu prechádzať bez toho, aby poznali jej architektonické súvislosti.
„Nie je to vždy len o politike, možno sa tam dá nájsť aj niečo iné, niečo pekné,“ skonštatovala kurátorka. Zároveň upozorňuje, že ide o obdobie, ktoré je z pohľadu architektúry stále pomerne málo preskúmané.
Pre toto obdobie sa používa aj označenie sorela. Typické sú preň tehlové domy s ozdobnými detailmi, neskôr sa začali objavovať aj prvé typizované bytové domy, ktoré vznikali podľa rovnakých vzorov. Nešlo však iba o podobu stavieb.
„Zároveň sa výstava venuje aj spoločenským súvislostiam – ako vtedy ľudia bývali, čo od nového bytu očakávali a ako sa vďaka tomu menila tvár mesta,“ povedala Mirka Gúčiková, PR manažérka Centra architektúry Trenčín.
Návštevníci tak môžu v pivničných priestoroch galérie spoznať architektúru minulých čias spojenú so súčasnou dizajnovou realizáciou výstavy. V troch miestnostiach sú k dispozícii rôzne pohľady na rozličné sídliská, napríklad v Novej Dubnici, Handlovej či Starej Turej a v ďalších mestách. Milovníkom architektúry výstava ponúka fotografie architektonických prvkov a sôch, ale aj 3D modely bytoviek a ich stavebných plánov. Zaujímavosťou je aj aktuálna ponuka bytov v domoch z 50. rokov, ktoré sú v Trenčíne na predaj.
Ako ozrejmila kurátorka Alexandra Mutala, k záujmu o tieto domy prispieva aj ich tehlová konštrukcia a zachovalý stav. Byty v nich sú preto aj dnes vyhľadávané.
Vybrali detaily jednotlivých sídlisk
Architektka výstavy Lucia Židek Gamanová si architektúru 50. rokov spája najmä s návštevami starej mamy na sídlisku v Prievidzi. Aj preto bola pre ňu a jej kolegyne pri príprave výstavy bližšia nostalgia než negatívne vnímanie socialistickej architektúry.
„Keďže sme tie roky nezažili, pristupovali sme k tomu skôr s nostalgickým vnímaním než s negatívnym podtónom,“ vysvetlila.
Pri príprave výstavy ich však zaujali aj detaily, ktoré pri pohľade na celé sídlisko ľahko uniknú. „Často sa tá architektúra vníma ako celok, ako veľká stavba, ale práve toto obdobie je špecifické tým, že je zamerané na rôzne detaily,“ vysvetľuje. Aj preto na výstave vybrali detaily jednotlivých sídlisk. Návštevník sa pri nich môže skúsiť zastaviť a hádať, kde sa nachádzajú.
Podľa kurátoriek sú tieto sídliská výnimočné premysleným urbanizmom. Pri ich výstavbe sa myslelo na pohyb ľudí aj áut, ale aj na vnútrobloky, ktoré mali slúžiť na oddych a hry detí. Ich riešenie pritom zostáva funkčné aj dnes.
„Pri plánovaní týchto sídlisk sa veľmi dbalo na to, aby sa tam ľuďom dobre žilo. Nešlo len o samotné bývanie, ale aj o to, aby mali priestor na spoločný život, oddych a estetické vnemy. Bolo tam veľa ihrísk, zelene, cestičiek, priestorov na prechádzky, ale aj výtvarných diel, napríklad sôch,“ uviedla kurátorka Radka Nedomová.
Zatepľovanie mení vzhľad
Aj samotní návštevníci vnímajú architektúru 50. rokov rôzne. Kým tí starší si ju spájajú so spomienkami na detstvo či mladosť, nájdu sa aj takí, ktorí ju vedia oceniť z odborného hľadiska.
Medzi návštevníkmi bol aj architekt Jakub Svrbík. Výstavu vníma ako príležitosť sledovať, ako sa dnes na architektúru 50. rokov pozeráme. Pri otázke na súčasné zatepľovanie poukázal na to, že mení pôvodný vzhľad budov.
„Aj keď sa na to dívame z hľadiska estetického, fasáda sa úplne mení. Okná, ktoré boli pôvodne zapustené hlbšie, sa zateplením stanú ešte viac skryté a často tým zanikajú aj pamiatkové hodnoty,“ povedal.
Pre priateľky Katarínu a Gabrielu bola výstava zároveň prvým bližším pohľadom na architektúru 50. rokov. „Tie 50. roky nejako nemám obsiahnuté, sú pre mňa veľká neznáma. Neviem si to s ničím spojiť, preto ma zaujalo, čo tu vlastne uvidíme,“ hovorí Gabriela. Obe sa zhodli, že výstava v nich vyvolala aj nostalgiu a pripomenula im obdobie, ktoré poznajú najmä z návštev u starých rodičov.
Výstava zároveň otvára tohtoročnú sériu Dní architektúry, ktorá sa zameriava na bývanie v 50. rokoch 20. storočia. Program bude pokračovať ďalšími podujatiami s voľným vstupom. Vo štvrtok 1. októbra Centrum architektúry Trenčín predstaví prvú publikáciu venovanú ochrane architektonického dedičstva 20. storočia v Trenčianskom kraji. Súčasťou programu budú aj komentované prehliadky výstavy Medzi tradíciou a typizáciou 2. októbra, sídliska Dlhé Hony 3. októbra a obnovenej pešej zóny na Hviezdoslavovej ulici 6. októbra.
