Švédi si v nedeľu volia svojich poslancov. V tesnom súboji sa do vlády môže dostať aj krajná pravica
Švédi v nedeľu rozhodujú o novom zložení parlamentu. Voľby, ktoré sa ešte pred niekoľkými týždňami javili ako pomerne jasný návrat stredoľavicových Sociálnych demokratov k moci, sa v závere kampane zmenili na tesný súboj.
Prvýkrát by sa do vlády mohla dostať krajná pravica, ak sa pravicovým stranám podarí získať väčšinu. Napriek tomu, že prieskumy naznačujú výhru stredoľavicovej opozičnej koalície, náskok sa v záverečných dňoch kampane výrazne znížil.
Jeden z posledných prieskumov DN/Ipsos zverejnený v piatok ukázal, že rozdiel medzi ľavicovým a pravicovým blokom je len 0,3 percentuálneho bodu, čo by znamenalo rozdiel iba jediného mandátu – 175 ku 174. V polovici augusta bol pritom medzi blokmi rozdiel asi desať percent v prospech stredoľavicových strán.
„Ide o veľmi rýchlu zmenu počas siedmich až desiatich dní, niektoré inštitúty zaznamenali už skôr v priebehu týždňa veľmi dramatické výkyvy. Vysvetľujem si to tak, že dochádza k veľkej mobilizácii váhajúcich a neistých voličov,“ uviedol v relácii Aktuellt volebný výskumník Henrik Ekengren Oscarsson.
Ďalšie prieskumy zo septembra ukazujú rozdiely na úrovni piatich až troch percent. Vo všetkých len o niečo vyhráva stredoľavicová opozičná koalícia, pričom favoritkou na post premiérky je po štyroch rokoch v opozícii Magdalena Andersson zo Švédskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (SAP), ktorá by sa po štyroch rokoch mohla vrátiť do vlády.
Súčasný premiér a líder stredopravicovej strany Umiernených (M) Ulf Kristersson v roku 2022 uzavrel dohodu so stranou Švédski demokrati (SD) s neonacistickými koreňmi, aby mohla jeho menšinová koalícia zostaviť vládu.
Dohoda poskytla krajne pravicovej strane priamy vplyv na vládnu politiku, najmä v oblasti kriminality či migrácie. Kristersson zároveň v prípade víťazstva prisľúbil strane aj ministerské posty.
Švédske voľby prichádzajú len týždeň po výraznom úspechu krajnej pravice v Nemecku. Strana AfD minulý víkend vyhrala krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku so ziskom približne 44 percent hlasov po tom, ako sa jej podarilo zmobilizovať nevoličov.
Odborníci upozorňujú na možný nárast podpory pravicových a krajne pravicových strán v Európe. Pozornosť sa pritom upriamuje aj na francúzske prezidentské voľby v roku 2027, v ktorých podľa prieskumov vedie Marine Le Pen.
Krajnej pravici sa darilo aj v minulosti
„Švédsko malo kedysi mimoriadne stabilný a predvídateľný politický stranícky systém,“ uviedol pre BBC politológ Johan Martinsson z Göteborskej univerzity s tým, že sa to začalo meniť.
Už v minulých voľbách v roku 2022 krajne pravicová strana Švédskych demokratov získala 20,5 percenta hlasov a stala sa druhou najsilnejšou stranou. Získala vtedy 73 mandátov a počas volebnej kampane sa zamerala na otázky týkajúce sa prisťahovalectva a násilnej kriminality.
