V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedie dvojica z opozície, tretí je Uhrík
V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedú dvaja opoziční politici, tretí je Milan Uhrík. Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia. Online prieskum sa uskutočnil v dňoch 2. až 7. septembra na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov starších ako 18 rokov.
Respondentom bola položená otázka: „Ako veľmi dôverujete alebo nedôverujete predsedom týchto politických strán?“
Gröhling a Šimečka na čele rebríčka
Na čele sa umiestnil predseda SaS Branislav Gröhling, ktorému celkovo dôveruje 33,1 percenta respondentov. Za ním skončil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s dôverou 32,8 percenta opýtaných. Šimečkovi zároveň „úplne nedôveruje“ 47,1 percenta opýtaných, v prípade Gröhlinga túto odpoveď uviedlo 37,4 percenta.
Tretiu priečku obsadil predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík, ktorému rovnako ako Šimečkovi dôveruje 32,8 percenta opýtaných.
Fico štvrtý, Matovič piaty
Štvrtým najdôveryhodnejším je predseda Smeru a premiér Robert Fico. Celkovo mu dôveruje 27,1 percenta opýtaných, no má najvyšší podiel odpovedí „úplne nedôverujem“ – 55,6 percenta.
Piate miesto obsadil predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič s dôverou 26,6 percenta. Úplne mu nedôveruje 50,8 percenta respondentov. Za ním skončil predseda KDH Milan Majerský, ktorému dôveruje 26 percent účastníkov prieskumu a 13,7 percenta ho nepozná.
Siedme miesto obsadil predseda Demokratov Jaroslav Naď s dôverou 24,7 percenta, nedôveruje mu 62,2 percenta. Za ním skončil predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok s dôverou 22,5 percenta a nedôverou 68,2 percenta respondentov.
Na konci Danko, Kollár a Gubík
Rebríček uzatvára predseda SNS Andrej Danko, ktorému dôveruje 17,7 percenta a nedôveruje 74 percent účastníkov prieskumu. Za ním skončil šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár s dôverou 16,8 percenta a nedôverou 77,5 percenta opýtaných.
Poslednú priečku obsadil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému dôveruje 4,2 percenta opýtaných a nedôveruje 33,2 percenta. Až 58,4 percenta respondentov uviedlo, že ho nepozná.
Najvýraznejší posun u Uhríka
Najvýraznejší posun v miere dôveryhodnosti zaznamenali v porovnaní s májovým meraním u predsedu Republiky Milana Uhríka, a to o 3 percentuálne body. „Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom,“ uvádza agentúra.
Predsedovia SaS a PS majú rovnakú dôveru respondentov napriek tomu, že voličská podpora ich strán sa výrazne líši. „Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán,“ vraví spoluautor prieskumu Michal Mislovič.
Od posledného merania si o 2 percentuálne body pohoršil predseda SNS Andrej Danko. „Netreba zabúdať, že práve Smer má pomerne stabilné voličské jadro a jeho volebný potenciál dosahuje približne 20 percent. Zároveň platí, že Robert Fico podobným rebríčkom v minulosti dlhodobo dominoval,“ podotýka Mislovič.
Významné rozdiely medzi skupinami
Dôveryhodnosť lídrov opozície je založená najmä na voličoch s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom. Šimečkovi v celej populácii dôveruje 33 percent účastníkov prieskumu, no medzi vysokoškolsky vzdelanými je to až 48 percent. Vysokú mieru dôvery má aj medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (47 percent) a v najvyššej príjmovej skupine (57 percent).
Podobne je na tom Gröhling, ktorému nadpriemerne dôverujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia (47 percent) a voliči s vyššími príjmami (49 percent). V skupine 18 až 24 rokov mu dôveruje polovica respondentov.
„Opačný obraz ponúkajú lídri, ktorých dôvera stojí na starších voličoch. Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov je to len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov, 44 percent),“ uvádza agentúra.
„Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich. Treba tiež pripomenúť, že dôveryhodnosť lídra je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie voličov. Zároveň však platí, že bez určitej miery dôvery sa volebný potenciál strany len veľmi ťažko premieňa na reálne hlasy vo voľbách,“ uzavrel Mislovič.
