Vučič odstúpi z funkcie srbského prezidenta 27. septembra
Srbský prezident Aleksandar Vučič odstúpi zo svojej funkcie 27. septembra. Oznámil to v pondelok večer vo vysielaní televízie Pink.
V ten istý večer chce Vučič vystúpiť v srbskej televízii, prihovoriť sa občanom a poďakovať sa im za dlhoročnú podporu.
V pondelkovom vysielaní televízie Pink Vučič zároveň pripomenul, že je najdlhšie slúžiacim prezidentom Srbska od zavedenia pluralitného systému a bez podpory občanov by podľa vlastných slov tak dlho vo funkcii nevydržal.
Vučič je v Srbsku pri moci už viac ako desať rokov: najprv ako premiér a od roku 2017 ako prezident, pričom v roku 2022 bol zvolený na druhé päťročné funkčné obdobie.
Dňa 9. septembra Vučič rozpustil parlament a vypísal predčasné voľby na 25. októbra. Parlamentné voľby sa v Srbsku mali pôvodne konať až v decembri 2027. Výnos o predčasných voľbách Vučič podpísal aj pod tlakom takmer dva roky trvajúcich protivládnych protestov.
Študentské protesty v Srbsku vypukli po páde betónového prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ku ktorému došlo 1. novembra 2024. Zahynulo pri tom 14 ľudí. Počet obetí neskôr vzrástol na 16. Študenti odvtedy organizovali masové protesty a blokády univerzít, pričom požadovali vyvodenie zodpovednosti za tragédiu, zverejnenie dokumentácie súvisiacej s rekonštrukciou stanice a vyšetrovanie útokov na demonštrantov. Protestné hnutie sa postupne rozšírilo po celej krajine a prerástlo do širšieho odporu voči vláde prezidenta Vučiča a voči jeho Srbskej pokrokovej strane (SNS).
Vučič oznámil konkrétny termín svojho odstúpenia z funkcie v predvečer Dňa srbskej jednoty, slobody a národnej vlajky.
Pri tejto príležitosti vo svojom príspevku na sociálnych sieťach v utorok vyzdvihol význam jednoty národa. Dodal, že srbská vlajka je symbolom slobody a hrdosti, ako aj záväzku zachovať Srbsko a budovať ho pre ďalšie generácie.
Deň srbskej jednoty, slobody a národnej vlajky si pripomínajú v Srbsku a v bosnianskej Republike srbskej na pamiatku 15. septembra 1918, keď srbské jednotky prelomili solúnsky front. Tento prielom viedol k porážke spojených síl Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska a Bulharského cárstva a k ukončeniu prvej svetovej vojny.
