Prečo sa Paríž pridal k Slovensku pri blokovaní sankcií? Dôvodom majú byť Francúzi väznení v zahraničí
Členské štáty EÚ mali v pondelok posledný deň na predĺženie sankčného zoznamu voči ruským občanom a firmám, inak hrozilo, že 15. septembra prestanú platiť. Plán nečakane zmaril odpor Slovenska a Francúzska, ktoré sa mali spojiť v požiadavke vyradiť zo zoznamu rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova.
Individuálne sankcie boli preto nezvyčajne predĺžené len o jeden týždeň namiesto navrhovaných 12 mesiacov. Hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ uviedol, že lídri si tak vytvorili dodatočný priestor na rokovania.
Dôvody zmeny názoru Paríža ostali nejasné. Francúzska delegácia ich bližšie nevysvetlila, len uviedla, že súvisia „so samostatnou otázkou týkajúcou sa národnej bezpečnosti“.
„Radi by sme pozitívne reagovali na našich medzinárodných partnerov, ktorí sa na nás obracajú v súvislosti s pánom Usmanovom,“ uviedol francúzsky diplomat. Nepriamo tým potvrdil záujem o vyradenie Usmanova. Slovensko sa k požiadavke oficiálne nepriznalo, hoci za ňu lobovalo už v marci.
Podľa predstaviteľov EÚ a diplomatov Paríž nalieha na vyradenie Usmanova, aby zabezpečil prepustenie francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane, ktorý je blízkym spojencom Uzbekistanu. Navrhovaná „výmena väzňov“ má byť podmienená súhlasom celej 27-čky so zrušením sankcií na Usmanova. Francúzsko informáciu odmietlo komentovať.
Reakcie európskych partnerov boli zjavné. Francúzska otočka vyvolala veľké rozpaky a nevôľu. Jeden z diplomatov prirovnal prístup „niečo za niečo“ k taktike maďarského expremiéra Viktora Orbána.
Ďalších predstaviteľov popudilo, že k ústupkom voči Rusku má prichádzať v čase, keď vedie vojnu proti Ukrajine a podniká hybridné útoky na území EÚ. „Francúzsko nechce ustúpiť, ale v tejto chvíli by to vyslalo úplne nesprávny signál,“ povedal jeden z predstaviteľov.
Diplomati upozorňujú na nebezpečný precedens. „Ak to Francúzsko presadí, aj ostatné krajiny prídu s vlastnými oligarchami, ktorých budú chcieť vyčiarknuť zo sankčného zoznamu,“ uviedol jeden z nich.
Holandský europoslanec Thijs Reuten dodal: „Nechceme vysielať signál, že ak ste ruský oligarcha, ktorý sa chce dostať zo sankčného zoznamu, mali by ste držať niektorých Európanov ako rukojemníkov.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky na X uviedol, že sa o situácii rozprával s prezidentom Macronom. Členské štáty majú o zozname debatovať aj dnes.
Okrem predĺženia sankcií voči vyše 3-tisíc ruským subjektom majú navrhnúť rozšírenie zoznamu o ďalších 1 600 mien. Slovensko svoj postoj oficiálne nekomentuje.
Slovensko pôvodne prišlo na rokovania s dvomi požiadavkami: presadzovalo predĺženie sankcií len o šesť mesiacov a vyradenie dvoch mien zo zoznamu. Prvú požiadavku nepriamo potvrdil premiér Robert Fico na stretnutí lídrov V4 v Bratislave. Rezort diplomacie sa odvolal na neverejný charakter diskusií.
Obe slovenské požiadavky už majú precedens. Platnosť sankčného zoznamu sa doteraz predlžovala každého pol roka, pri sankčných balíkoch členské štáty v júni pristúpili k predĺženiu zo šiestich na 12 mesiacov. Vláda už v minulosti bojovala o vyškrtnutie mien, naposledy v marci spolu s Orbánom o vyradenie Usmanova aj Michaila Fridmana.
Slovensko sa otvorilo možnosti predĺženia sankcií na rok, ak sa zo zoznamu vyškrtne aspoň jedno z požadovaných mien. Usmanov je označovaný za „prokremeľského oligarchu s úzkymi väzbami na Putina“. Fridman je hlavný akcionár Alfa Group.
Turecko, Azerbajdžan a tri stredoázijské republiky tiež tlačili na vyradenie Usmanova. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poslal 2. marca list Ficovi so žiadosťou o podporu. Marcový apel Slovensku nevyšiel, obaja miliardári zo zoznamu vyradení neboli.
Vyškrtnuté boli len Maja Bolotova a holandský podnikateľ Niels Troost. Slovenské ministerstvo zahraničia tvrdilo, že má záujem na spravodlivom prístupe ku každému neoprávnene zaradenému. Ficovej vláde sa už podarilo presadiť vyradenie Jozefa Hambálka z Nočných vlkov.
