Kaštieľ Radvanských čaká najväčšia obnova v novodobej histórii
BANSKÁ BYSTRICA – Jednu z historických dominánt stredoslovenskej metropoly čaká najrozsiahlejšia obnova v jej novodobej histórii. Chátrajúci kaštieľ Radvanských, ktorý je od júna 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, zmení nielen vzhľad, ale aj využitie. Má slúžiť ako živé kultúrno-spoločenské a vzdelávacie centrum.
Odhadované náklady na jeho rekonštrukciu dosahujú 16 miliónov eur. Ide o peniaze z eurofondov, ktoré sa v tejto výške podarilo spojiť v rámci spolupráce mesta s Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK).
Ako informovala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková, zástupcovia mesta Banská Bystrica, BBSK a Akadémie umení v Banskej Bystrici v stredu (16. 9.) podpísali Memorandum o partnerstve pri budúcom využívaní kaštieľa Radvanských. Unikátne spojenie mesta, kraja a vysokej školy podľa nej nie je len o finančnej spolupráci, ale deklaruje spoločnú víziu, ako vdýchnuť obnovenému kaštieľu nový život a naplno využiť jeho potenciál po rekonštrukcii.
Pripomenula, že prvým dôležitým administratívnym krokom bolo ukončenie nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom a spomenutou akadémiou. Od 1. októbra tohto roka tak bude kaštieľ opäť v rukách mesta, čo otvorí cestu k čerpaniu peňazí z Programu Slovensko.
Spojenie eurofondov a nová náplň priestorov
Mesto malo pôvodne na projekt vyčlenených približne 9 miliónov eur. Keďže odhadované náklady dosahujú 16 miliónov eur, banskobystrická župa sa pridala presunutím 6,6 milióna eur zo svojej alokácie. Spolufinancovanie mesta bude vo výške 8 percent oprávnených výdavkov. Partnerské inštitúcie budú priestory využívať za symbolické nájomné jedno euro plus úhradu prevádzkových nákladov.
Koncerty, výstavy aj nový študijný program
„Po rekonštrukcii by sme radi využili časť kaštieľa pre potreby Stredoslovenského múzea. Zároveň chceme spolupracovať na oživení nádvoria a reprezentatívnych častí pre koncerty, výstavy a spoločenské podujatia. Naším záujmom je, aby sa do kaštieľa vrátil život,“ priblížil predseda BBSK Ondrej Lunter.
„Ukončenie nájomného vzťahu umožní mestu uchádzať sa o eurofondy. Po obnove chceme v priestoroch rozvíjať nový študijný program Umenie a umelá inteligencia a aktívne so študentmi vytvárať program kaštieľa,“ doplnil rektor Akadémie umení Michal Murin.
„Teší ma, že po mnohých rokoch sa kaštieľ Radvanských konečne dočká komplexnej obnovy. Verím, že v najbližších mesiacoch spustíme verejné obstarávanie a v prvom polroku budúceho roka začneme s rekonštrukciou. Naším cieľom je, aby sa kaštieľ stal miestom kultúry, stretávania sa a oddychu,“ vyjadril sa primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Obnova by mala trvať približne tri roky
Ešte tento rok plánuje mesto vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Rekonštrukcia vzácnej pamiatky by sa mala rozbehnúť v prvom polroku budúceho roka. Obnova by mala finišovať na konci roka 2029.
„Počas rekonštrukcie kaštieľa bude vypracovaná aj komplexná projektová dokumentácia priľahlého parku, ktorý tiež prejde v budúcnosti obnovou,“ podotkla Marhefková.
Z histórie kaštieľa Radvanských
Ide o renesančný objekt s bohatou históriou, ktorej korene siahajú do 16. storočia.
Pôvodne opevnený renesančný kaštieľ bol pravdepodobne vybudovaný na starších gotických základoch. Štvorkrídlová stavba so štvorcovým nádvorím disponovala 16 izbami s príslušenstvom. V priebehu storočí prešla barokovými, neskôr aj romantickými a neogotickými úpravami vrátane dostavby arkád na nádvorí.
Ešte v roku 1937 sa v kaštieli nachádzala rozsiahla starožitná zbierka rodu Radvanských. Najreprezentatívnejším priestorom bola Rákócziho sieň (nazývaná tiež Rytierska sieň) situovaná na prvom poschodí nad koniarňou. Ukrývala cennosti späté s uhorskými osobnosťami, akými boli František II. Rákóczi, František Wesselényi či Mária Széchyová, známa ako Muránska venuša. Popri maľbách a vyrezávaných drevených stropoch sa tu nachádzali aj historické bizarnosti – napríklad kôl, na ktorom bola nastoknutá hlava Juraja Radvanského, či ľudské sánky so železnými zámkami.
Ku kaštieľu patril nádherný park s bazénmi a jazierkom, z ktorého sa do dnešných dní, v dôsledku chýbajúcej údržby po roku 1945, zachovalo už iba torzo. Sídlo bolo po stáročia centrom spoločenského života a spája sa aj s menom básnika Andreja Sládkoviča, ktorý v Radvani pôsobil ako evanjelický farár.
Po druhej svetovej vojne bol objekt štátom znárodnený a postupne striedal rôzne využitia (slúžil napríklad ako archív). To viedlo k jeho chátraniu a požiaru v 90. rokoch. V uplynulom desaťročí vložila Akadémia umení do jeho záchrany vyše 3 milióny eur, čím zastavila najhoršiu degradáciu a pripravila ho na súčasnú finálnu etapovú obnovu.
