Keď viera začne myslieť
Autor je teológ, kňaz mimo cirkevnej služby a člen PS.
Na Pochode za život sa pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska aj biskupmi v sprievode či na pódiu zišlo odhadom 30 000 účastníkov. Niekomu sa to zdá veľa, niekto sa utešuje tým, že to je málo. Nejde však o množstvo.
Z hľadiska prognózy vývoja a súdržnosti spoločnosti je zaujímavé, aký vplyv má táto skupinka s konfesionálne limitovanými názormi, ktoré protirečia súčasnému vedeckému konsenzu, na legislatívu a ako zručne využíva demokraciu na presadzovanie náboženského populizmu.
Lekciu z tejto zručnosti dostalo Slovensko pri schválení novelizácie Ústavy „o dvoch pohlaviach” a veciach s nimi súvisiacich.
Zároveň je potrebné povedať, že to je výsledok efektívnej indoktrinácie, keď títo „organizátori” a „hovorcovia” majú tak internalizované oficiálne učenie rímskokatolíckej cirkvi, že ho považujú za svoje presvedčenie a úplne pohŕdajú svedomím ľudí, ktorí ho nemajú formované katolíckym katechizmom, prípadne majú na tému iný názor či inú kresťanskú prax a včera „pochodovať” neboli.
Vysvetliť im, že sú obeťami čiernobieleho cirkevného učenia, asi nie je celkom možné. Je to hlboko v ich podvedomí a presvedčení. Odborníkov z radov lekárov, genetikov, psychológov či sociológov budú rešpektovať len vtedy, ak im budú potvrdzovať to, o čom sú presvedčení oni sami.
Aj veriaci môžu myslieť kriticky
Treba sa však vecne obrátiť na ten zvyšok všeobecnej katolíckej populácie, ktorá včera na Pochode za život nebola a ani tam nechcela ísť a cíti, že to nie je celkom tak, ako to hovorí ich biskupská konferencia, ktorá nad akciou prevzala záštitu. Lebo však vieme, že pri utajovaní zneužívania mladistvých klerikmi sa na námestia nehrnuli ani biskupi, ani Aliancia za rodinu.
Je to stále vysoké percento ľudí, ktorí s učením cirkví, ktorých sú členmi, nesúhlasia. Je ich viac ako polovica. Mám to „spočítané”. Je potrebné ich aj verejne obsahovo podporiť, otvoriť im dvere a dať im priestor slobodne hovoriť, dýchať a žiť.
Napríklad tak, že o kresťanstve sa bude hovoriť aj s tými členmi cirkví, ktorí s ich učením nevedia bezvýhradne súhlasiť, no napriek tomu sa cítia veriacimi.
