Najdlhšie slúžiaci starosta v regióne: Roky pracoval bez platu, vo voľbách ho nikdy neporazili
Juraj Čelko stál na čele malej podhorskej obce Čelkova Lehota v okrese Považská Bystrica viac ako tri desaťročia. Od roku 1990 neprehral v žiadnych komunálnych voľbách. Zhruba polovicu funkčného obdobia pritom nepoberal plat, pretože chcel, aby sa peniaze využili v prospech komunity. Po 32 rokoch vo funkcii sa rozhodol pre oddych na dôchodku.
Juraj Čelko mal necelých dvadsaťdeväť rokov, keď sa v revolučných časoch postavil na čelo novovzniknutej obce Čelkova Lehota. Do komunálnej politiky vstupoval ako úplný nováčik bez straníckej minulosti a bez akejkoľvek predstavy o tom, čo ho čaká.
Začínali v nocľahárni pre šoférov
Na začiatku deväťdesiatych rokov sa malé dediny osamostatňovali od veľkých strediskových obcí. V Čelkovej Lehote sa hľadal človek, ktorý by sa ujal vedenia po odtrhnutí od Domaniže. Všetci doterajší aktívni chlapi mali komunistickú minulosť, čím boli automaticky diskvalifikovaní. Voľba tak padla na mladého nestraníka.
„Nemal som ani šajnu, čo to je. Prehovorili ma, aby som to skúsil. Boli sme mladí, plní elánu a chceli sme niečo pre dedinu spraviť,“ spomína na svoje začiatky Juraj Čelko. Tie boli mimoriadne náročné, ale aj jednoduché zároveň. V dedine neexistovala kancelária, chýbala telefónna linka, odborné vedomosti aj skúsenosti.
„Bývalý obecný úrad bola len nocľaháreň pre šoférov. Nebolo tam absolútne nič. Všetko sme museli vybaviť a zariadiť sami,“ vysvetľuje dlhoročný starosta. Kontroly zo strany štátu vtedy takmer neexistovali, účtovníctvo bolo jednoduché – v jednom stĺpci príjmy, v druhom výdavky.
Boj s úradmi
Obec mala len niečo vyše stovky obyvateľov. Juraj Čelko preto od začiatku vedel, že starostovanie nemôže byť jeho hlavným zamestnaním. Pracoval v stavebníctve, obecnú agendu riešil po večeroch, cez víkendy a počas voľna.
Najväčšou kuriozitou jeho dlhoročného pôsobenia boli financie. Malá obec disponovala len skromným rozpočtom z podielových daní, a tak sa starosta oficiálne vzdal svojho platu. Zhruba polovicu funkčného obdobia nedostával žiadnu mzdu. To sa však nepáčilo úradom.
„Stále som mal problémy so sociálkou a s daňovým úradom. Úradníci mi dokola tvrdili, že musím odvádzať odvody. Ja som sa s nimi hádal: Ako mám robiť odvody, keď nepoberám plat? Proste som im vysvetľoval, že nemám nárok na žiadnu mzdu, tak nemám z čoho platiť,“ opisuje. Až po roku 2010 a po celkovom stabilizovaní obecného rozpočtu si začal vykazovať odmenu za čiastočný úväzok.
Od vodovodu po pozemkové úpravy
Hoci do obce prúdilo len málo peňazí, počas viac ako troch desaťročí sa dedinka výrazne zmenila. Pomocou štátnych dotácií vybudovali vodovod, kanalizáciu aj miestne komunikácie. Zrekonštruovali obecný úrad, požiarnu zbrojnicu a na ihrisku postavili amfiteáter. Čelkova Lehota sa zároveň stala jednou z mála obcí v regióne, ktorej sa podarilo kompletne dokončiť náročné pozemkové úpravy.
„Na začiatku fungoval obrovský budovateľský elán. Ľudia chceli pomáhať, robili sme brigády aj na úkor vlastných rodín. Postupne však ten záujem ustával, mladí dnes majú hypotéky, práce nad hlavu a celkovo sa žije v inej dobe,“ konštatuje.
Do starostovania sa miestnym veľmi nechcelo. Za deväť volebných období sa našiel len jeden človek, ktorý sa na čelo obce postavil v roku 1994. V tom čase sa Juraj Čelko o podporu ľudí neuchádzal. V ďalšom volebnom období opätovne zvíťazil, rovnako ako v niekoľkých ďalších voľbách, a stal sa tak najdlhšie slúžiacim starostom v regióne.
Ako hovorí, takýto cieľ nikdy nemal. Každé voľby čakal, či sa niekto ďalší neprihlási a on by mu s radosťou odovzdal funkciu. Keďže v mnohých volebných obdobiach bol jediným uchádzačom, musel funkciu zo zodpovednosti voči dedine ťahať ďalej.
K zmene dochádza až dnes. Nový záujemca sa konečne prihlásil – opäť ako jediný kandidát zabojuje o podporu ľudí. Ako inak, s priezviskom Čelko.
