Fico ide drahý benzín riešiť len stropom na marže a lacnejšími vlakmi
Cenové stropy nemusia fungovať, varujú ekonómovia.
Na čerpačkách Slovnaftu sa v stredu ráno ceny nafty držia tesne pod dvoma eurami. K hraničnej cenovke chýba necelý cent. Benzín sa predáva nad 1,85 eura za liter.
Tieto stúpajúce cenovky v ten istý deň riešila vláda. Kým pred týždňom politici spomínali najmä znižovanie spotrebnej dane z palív, zmeny sú napokon iné.
Premiér Robert Fico (Smer) už v utorok avizoval vo videu na sociálnej sieti, že vláda pripraví viaceré alternatívy, ako bojovať s vysokými cenami palív. Pri regulácii sa chce opierať aj o „dobrú spoluprácu s rafinériou Slovnaft“. Okrem toho apeloval na hľadanie riešenia na európskej úrovni.
Napokon ohlásil v stredu len maximálnu maloobchodnú maržu na palivá, ktorá bude od októbra 10 centov na liter. Ďalším opatrením je, že sa cena lístkov na vlak v druhej triede zníži o polovicu. Zľava má platiť 30 dní v októbri.
Okrem toho má vláda rokovať so župami a krajskými mestami o znížení cien v autobusoch a v MHD o 30 percent.
O zastropovaní marží ako o jednej z možností, ako vláda môže vplývať na cenu palív, hovoril nedávno pre INDEX aj ekonóm Oxford Economics Daniel Kráľ. „Mohla by zasiahnuť zastropovaním marží alebo pohroziť špeciálnou daňou, ktorá by mohla byť použitá na pomoc domácnostiam,“ povedal.
Čo robia iní
Na rozdiel od slovenskej vlády niektoré krajiny už na vysoké ceny ropy zareagovali. Nemecká vláda rozhodla o znížení dane z energií na benzín a naftu o 14 centov za liter. Po zohľadnení dane z pridanej hodnoty (DPH) klesne cena pre spotrebiteľov približne o 17 centov.
Opatrenie bude platiť od 1. októbra do 31. decembra. Okrem toho sa má od začiatku budúceho roka zaviesť cenový strop pre pohonné látky, a to podľa vzoru Luxemburska a Belgicka. Štát určí maximálnu cenu benzínu a nafty podľa viacerých parametrov, ktoré budú závisieť od ceny ropy, nákladov na dopravu a distribúciu či od marží obchodníkov. Belgická vláda tiež nestanovuje pevnú sumu, nad ktorú sa nesmie cena palív dostať, ale má vzorec, do ktorého vstupujú medzinárodné ceny ropy, výmenné kurzy a náklady na rafináciu či distribúciu. Čerpacie stanice nemôžu ceny meniť zo dňa na deň a vzorec im určuje maximálnu hranicu, ktorú nesmú prekročiť.
V Česku ministerstvo financií opäť začne od začiatku októbra každý deň oficiálne stanovovať maximálne predajné ceny benzínu a nafty, ktoré sú záväzné pre všetky čerpačky v krajine. Ceny sa rátajú na základe pohyblivého trojdňového priemeru veľkoobchodných cien na burzách. Vláda tiež plošne zastropuje maximálnu maržu obchodníkov na 2,5 koruny za liter paliva. Naši západní susedia znížia aj spotrebnú daň z motorovej nafty na zákonom povolené minimálne európske minimum (z pôvodných 9,95 na 8,011 koruny za liter). Pri benzíne daň ostáva bez zmeny. Česká vláda tiež zavedie aj mimoriadnu daň pre rafinérie. Tá bude vo výške 50-percent z nadmernej rafinérskej marže veľkých podnikov.
Poľsko zavedie 60-percentnú daň z mimoriadnych ziskov ropných a palivových firiem, z ktorej chce získať približne štyri miliardy zlotých a peniaze použiť na znižovanie cien palív.
Francúzsko predĺži do konca roka cielené dotácie na palivá pre poľnohospodárov, rybárov a stavebné firmy.
Analytici kritizujú cenové stropy
Ekonómovia z univerzít vo Viedni a Leuvene analyzovali ceny na troch tisíckach belgických čerpacích staníc v rokoch 2016 až 2019. Zámerne zvolili obdobie bez akútnej energetickej krízy na preskúmanie dlhodobých dôsledkov tohto stropu.
