Nippon Steel chce byť v EÚ „insiderom“. Košice sú vstupnou bránou na chránený európsky trh a ležia blízko automobiliek
V jediný deň sa minulý týždeň odohrali dve udalosti, ktoré zásadne menia budúcnosť košických oceliarní. Spoločnosť U. S. Steel Košice 15. septembra podpísala so slovenskou vládou zmluvu na grant 350 miliónov eur z Modernizačného fondu EÚ na výstavbu elektrickej pece pri celkovej investícii takmer miliardu eur. V ten istý deň Európsky parlament schválil prísnejšiu pozíciu pre európske uhlíkové clo. Tieto dva kroky spolu úzko súvisia.
Nový vlastník fabriky, japonský koncern Nippon Steel – pod ktorý košické oceliarne oficiálne prechádzajú od 1. októbra – investorom vysvetľuje novú logiku podnikania. Európa sa podľa neho vďaka clám, kvótam a uhlíkovému clu (CBAM) stáva uzavretejším priestorom. Práve košická fabrika mu má umožniť stať sa „insiderom“ na európskom trhu, zachytiť rastúci dopyt a využiť výhodnú polohu blízko automobiliek posúvajúcich sa na východ. Nippon však priznáva, že na tomto chránenom trhu nemôže fungovať so starou technológiou.
Tlak prichádza z emisných povoleniek
Košickú fabriku k elektrifikácii výroby netlačí zahraničná konkurencia, ale systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Oceliarne musia za každú vypustenú tonu CO₂ platiť. Časť povoleniek dnes dostávajú zadarmo, no táto alokácia sa kráti a do roku 2034 má plne zaniknúť. Čím viac uhlia a koksu fabrika spotrebuje, tým väčšiu časť účtu za CO₂ si bude musieť zaplatiť sama.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze pomenovali túto súvislosť priamo – povolenky predražujú znečisťovanie a finančne tlačia firmy k čistejším technológiám. Bez investície by bola fabrika postupne menej konkurencieschopná. Elektrická oblúková pec mení logiku výroby: uhlie, koks a železnú rudu nahrádza oceľový šrot, ktorý sa tavi pomocou elektriny. Priame emisie CO₂ klesnú na zlomok dnešných hodnôt.
Uhlíkové clo a ochrana trhu
Uhlíkové clo funguje ako vyrovnávací poplatok na hraniciach. Ak zahraničná oceliareň vyrobí oceľ bez rovnakého účtu za emisie, pri vstupe do EÚ musí rozdiel doplatiť. „Cieľom CBAM je vytvoriť takzvaný level playing field pre zelené výrobky,“ vysvetľuje Michal Pintér z košickej oceliarne.
Hlavným spúšťačom tlaku na trh je Čína. Európska únia od 1. júla nasadila opatrenie, ktoré okresalo objem ocele vstupujúcej na trh bez poplatku na 18,3 milióna ton ročne – pokles o 47 percent oproti roku 2024. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič uviedol, že ak nechceme zatvárať vysoké pece v Európe, musíme znížiť dovoz ocele o minimálne 47 percent.
Investícia a nová výzva: elektrina
Nippon 16. septembra potvrdil investíciu približne 900 miliónov eur v Košiciach. Z Modernizačného fondu získa 350 miliónov eur – 310 miliónov na elektrickú oblúkovú pec s kapacitou 1,6 milióna ton ocele ročne a 40 miliónov na separáciu vzduchu. Nová pec má spustiť výrobu v roku 2030.
Elektrifikácia prináša novú závislosť od ceny elektriny. Fabrika dnes spotrebuje vyše 1,5 TWh ročne a polovicu si vyrába sama z hutníckych plynov. Po prechode na elektrickú pec jej vlastná výroba klesne a celková spotreba stúpne. ÚHP očakáva, že sa Košice stanú najväčším odberateľom elektriny na Slovensku. Nippon v Košiciach investuje takmer miliardu eur, aby získal pozíciu európskeho „insidera“ – jeho úspech však bude závisieť nielen od ceny uhlíka, ale najmä od ceny a dostupnosti elektriny.
