Fico už živí strach z vojny. Opozícia potrebuje kľúčovú tému. Do volieb ostáva rok
Vláda Roberta Fica sa zmieta v kríze a koalícia stratila v parlamente faktickú väčšinu. Napriek siláckym rečiam o blokovaní parlamentu či ústavných zmenách je cieľom lídrov koaličných strán dovládnuť. Ak sa nestane nič nepredvídateľné, k urnám pôjdeme 25. septembra 2027. Zatiaľ čo koalícia hrá o prežitie, opozícia stojí pred otázkou, či dokáže nájsť tému, ktorá by jej zabezpečila stabilné vládnutie.
Posledné septembrové prieskumy agentúr NMS a Ipsos ukazujú stabilné preferencie dvoch povolebných blokov – národno-konzervatívneho a demokraticko-občianskeho. Posuny nastávajú najmä v rámci nich. Smer pozvoľne klesá, Hlas klesá rýchlejšie a ťaží z toho Republika. SNS je dlhodobo mimo hranice zvoliteľnosti. Progresívne Slovensko osciluje okolo dvadsiatich percent, zvyšok vrátane Igora Matoviča sa pohybuje medzi piatimi a desiatimi percentami.
Viaceré strany sa pohybujú okolo piatich percent, hrozí preto prepadnutie hlasov – týka sa to Demokratov a KDH. Nové projekty ako Právo na pravdu Zoroslava Kollára ani Aliancia nevykazujú zásadnejší posun. Prieskumy zatiaľ nenamerali spojenectvo Borisa Kollára a Richarda Sulíka, Sme rodina má väčšinou pod tri percentá.
Problémom opozičného tábora je, že nikto nechce ísť do vlády s hnutím Slovensko Igora Matoviča. Matovič je mimo spoločných opozičných vystúpení a intenzívne kampanňuje. Rok pred voľbami by bez neho opozičná vláda nevznikla. Očakáva sa preto spájanie – spomína sa spoločná kandidátka Progresívneho Slovenska a Demokratov, ale aj spolupráca KDH a maďarskej Aliancie.
Hlas klesá k hranici zvoliteľnosti, aj tu sa preto môže otvoriť téma spájania. Robert Fico delí politikov Hlasu na zradcov a odídencov, tých druhých by vedel zobrať na milosť. Ak vznikne projekt okolo Tomáša Tarabu, jeho spojenectvo s Hlasom by mohlo zaručiť parlamentnú účasť. Predpokladá to výmenu Matúša Šutaja Eštoka na poste predsedu, o ktorej sa v strane hovorí. Nahradiť by ho mohol Richard Raši.
O budúcich voľbách napokon rozhodne niečo iné. Veľká časť váhajúcich voličov sa rozhoduje až v posledné dni pred hlasovaním. Zaváži kľúčová téma a emócia. Videli sme to pri OĽaNO v roku 2020, ktoré mobilizovalo na téme protikorupčného boja. Smer v roku 2023 ťažil z kampane proti progresivizmu. Podobne zarámcoval tému a emóciu aj Peter Pellegrini pred prezidentskými voľbami, kde strašením vojnou mobilizoval svojich voličov.
Dobrá téma musí odrážať dianie v spoločnosti, byť predstaviteľná a uveriteľná. Musí rezonovať so skrytými obavami a hodnotovým nastavením spoločnosti. Potrebuje výraznú verejnú a mediálnu expozíciu, systematickú kampaň na mnohých úrovniach. Musí byť polarizačná, aby sa dal protivník označiť za pôvodcu problému. Ten, kto ju nastoľuje, musí byť nositeľom riešenia. Populistické riešenie je zvyčajne jednoduché, rýchle a nefunkčné. Najlepšie je živiť viacero tém paralelne a sondovať, ktorá nabalí najsilnejšiu emóciu.
Aj preto Robert Fico posledné dva týždne intenzívne straší vojnou a hovorí, že Slovensko nenechá do nej zatiahnuť. Stalo sa to jeho určujúcou agendou. Hrozba rozsiahlejšej krízy v Európe je reálna a Fico namiesto upokojovania spoločnosti útočí na medzinárodných partnerov a opozíciu.
Dá sa tejto stratégii brániť? Je to sizyfovská robota bez zaručeného úspechu. Ak uchopíte tému súpera a argumentujete proti nej, len umocňujete, že o nej publikum rozmýšľa v nastolených rámcoch. Emóciu neporazíte ráciom, ale len silnejšou emóziou. Vysvetľovanie vždy prehráva s emóciou. Debatu o ekonomike porazí cena palív alebo masla. Diskusiu o bezpečnosti prebije výzva na mier.
Ak chce opozícia uspieť, musí aktívne nastoľovať témy a budovať emóciu, a musí v tom byť lepšia ako Robert Fico aj Igor Matovič. Nemala by pritom skĺznuť do lacného populizmu. Témy sa núkajú – dvojeurová nafta, papalášizmus vládnych majákov, vytrhávanie prozápadného ukotvenia, meškajúce vlaky, dopravné kolóny na nedostavaných diaľniciach. Čím bližšie k voľbám, tým budú ľudia senzitívnejší. Do parlamentných volieb ostáva 364 dní.
