Harry Potter nás stále učí poraziť to, čo desí
Dementori sú metaforou na depresiu či veľkú ťažobu.
Nie som si istá, že nový Harry Potter je pre prémiovú streamovaciu platformu komerčná istota. Môžem však s istotou vyhlásiť, že generácia, ktorú knihy Rowlingovej zasiahli najviac a zmenili jej životy, nové sfilmovanie už teraz bojkotuje. Tridsiatnici sa na sociálnych sieťach predbiehajú v argumentoch, prečo to nepozerať.
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, takto na jeseň, som v kine Baník v Prievidzi spolu s deťmi pozerala film Harry Potter a Kameň mudrcov. Doma na stole ležala knižka. Niekoľko mesiacov predtým som sedávala na detskom ihrisku. Chlapci lozili po preliezkach a jeden z rodičov čítal na lavičke Harryho Pottera. Svet už o Rowlingovej bestselleri vedel. Kúpili sme, prečítala som ju okamžite. Netušila som, že sa začína príbeh o neviditeľnej sile, ktorá zásadne ovplyvní môjho syna a jeho rovesníkov.
Neskôr, vo filme, moju pozornosť pútali predovšetkým zaklínadlá a mená profesorov. Keď som o niekoľko rokov počúvala tie isté deti už ako tínedžerov, ukázalo sa, že vnímali oveľa viac. Strany knihy a filmové sekvencie v nich zanechávali zmes zmyslu pre etiku, morálku, schopnosť robiť odvážne rozhodnutia a mať výnimočné priateľstvá.
Mnohé z detí z nášho dvora nevedeli, kam patria, a odrazu im bolo jasné, že stačí počkať do jedenástich a skúsia to na Rokforte. V prvej knihe Dumbledore hovorí Harrymu o magickom zrkadle, ktoré ukazuje naše najhlbšie túžby. Môj syn na margo magického zrkadla povedal, že z toho vyplýva, že má dosť dobrý život. Začala som tušiť, že rozumie odkazom nachádzajúcim sa medzi vrstvami.
Chlapci z tých čias prekonávali strach a zároveň sa nebáli báť. Vedeli, že ak ich rodina nie je dokonalá, ba dokonca ak vôbec neexistuje, pretože Harry bol sirota, môže ich to posilniť. Harry Potter hlboko ovplyvnil ich dospievanie. Deti zo sídlisk rozumeli tomu, že v škole je hierarchia, tak ako v Rokforte.
Pri boji s dementormi je dôležité držať sa pekných spomienok, pretože sa živia ľudským šťastím. Prinútia človeka prežívať najhoršie momenty v živote. Najlepšiemu kamarátovi môjho syna v trinástich diagnostikovali schizofréniu a oni neochvejne držali spolu. Dementori sú metaforou na depresiu či veľkú ťažobu a pubertiaci vedeli, že je viac ako prospešné chrániť v sebe to pekné.
Zatiaľ čo ja som bola pobúrená správaním Severusa Snapea, oni už tušili, že to je inak. Prísny učiteľ, ubitý osudom a zatlačený do kúta dávnym veľkým citom, to je on. Deti voči nemu cítili rešpekt, ale aj táto postava im pomohla zistiť, že pod povrchom je mnoho ďalších súvislostí. Snapeov odkaz o vzťahoch je pre opisovanú generáciu kľúčový.
Teraz, v čase, keď sa fakty relativizujú a emócie prispôsobujú, je generácia tých najoddanejších Harrymu Potterovi dospelá. Voldemort sa narodil 31. decembra. Ten, o ktorom sa nehovorí, nie je schopný cítiť lásku a dokonca roztrhá vlastnú dušu na niekoľko kusov. Postava, ktorá vybudovala svoju ideológiu na nenávisti voči muklom, ich túži jedine zabiť alebo zotročiť.
V októbri pred desiatkami rokov sa narodil iný Voldemort, je z Ruska. Vzťahová dynamika jeho priaznivcov ma vo štvrtom roku vojny neprestáva udivovať. Rowlingová dala Voldemortovi neschopnosť prežívať cit a tiež nesmierny strach zo smrti.
V strede týždňa idem do mesta, pod stromy a k fontáne, usadiť sa rovno pod jasnomodrú oblohu. Pijem kávu. Traja starí muži, vídavam ich aj na zápasoch prvej ligy basketbalu, vedú debatu o tom, že patríme k Rusku a premiér síce stále trochu zahmlieva, ale nie je sprostý a drží nad nami ochrannú ruku. Muži zjavne držia spolu. Jeden povie, dvaja súhlasia, tiež sú priatelia. Idem preč. Všetky moje romantizujúce spomienky na detstvo detí sa vymazali. Harry, kde si?
