Nemecko buduje najväčšiu armádu v Európe. NATO by viedlo iný druh vojny ako Ukrajina
Nemecko mení odvody aj nákup vojenskej techniky. Štátny tajomník spolkového ministerstva obrany Nils Schmid v rozhovore pre české Hospodářské noviny opísal zmeny, ktoré majú viesť k tomu, aby bol Bundeswehr o pár rokov najväčšou európskou armádou a pomohol zaistiť bezpečnosť strednej Európy.
Rozhovor poskytol na konferencii Prague Defence Summit organizovanej think-tankom International Institute for Strategic Studies (IISS).
Podľa Schmida Nemecko vďaka ústavnej zmene získalo značný fiškálny priestor, no kladie dôraz na efektivitu. Sleduje dvojkoľajný prístup: jedným je zaplnenie medzier, druhým je modernizácia ozbrojených síl zavedením nových technológií.
„Vzhľadom na to, že sme za posledných dvadsať rokov nevydávali na obranu dosť peňazí, naliehavo potrebujeme získať aj tradičné systémy. Viac tankov, obrnených vozidiel či munície potrebujeme, aby sme mohli bojovať v blízkej budúcnosti. Zároveň chceme rýchlo zaviesť dronovú a antidronovú technológiu, protivzdušnú obranu, systémy presných úderov dlhého dosahu a nové dimenzie vojenského vesmírneho vybavenia,“ uviedol Schmid.
Podľa jeho slov nie je v tom, že Nemecko robí oboje, žiadny rozpor, pretože sa to dopĺňa. „Bojisko budúcnosti sa opisuje ťažko a nemali by sme padnúť do pasce, keď sa budeme pozerať len na nedávny vývoj na Ukrajine. Ak bude NATO nútené brániť svoje územie, povedie iný druh vojny ako Ukrajina. Nie je však pochýb o tom, že budúcnosť spočíva v premyslenej kombinácii pilotovaných a nepilotovaných systémov na mori, na zemi aj vo vzduchu, a preto musíme byť pripravení robiť oboje,“ dodal.
Na otázku, či má Nemecko koncepciu ako Briti, ktorí predstavili pravidlo 20-40-40, pokiaľ ide o to, aké percentá sa musia použiť, Schmid odpovedal, že sa to nedá vyjadriť v percentách alebo v absolútnych sumách, pretože rozhodujúcu schopnosť možno získať za menej peňazí, než koľko sa minie na vysoko vyvinuté, zložité zbraňové systémy.
„Chceme však zvýšiť inovačný prvok v našom obrannom rozpočte. A ak sa pozriete na niektoré z veľkých položiek, na ktoré už míňame peniaze, ako je digitalizácia pozemného boja, ide o obrovský projekt. Vždy budete mať prvky modernizácie spojené s tradičnými zbraňovými systémami; aj tank alebo stíhačka sa veľmi líšia od toho, čo sme mali pred dvadsiatimi rokmi, a to vďaka softvérovým prvkom alebo prvkom ochrany proti dronom,“ povedal.
V súvislosti s dilemou, ktorú vidno napríklad pri zbraniach ďalekého dosahu, keď vojaci hovoria, že najprv musí existovať doktrína, ako ich použiť, až potom možno niečo kúpiť, Schmid uviedol, že v prvom rade musia vojenskú doktrínu vypracovať plánovači Severoatlantickej aliancie a samotná armáda.
„My sa na politickej úrovni riadime vojenským odporúčaním našich síl a v tomto kontexte sú schopnosti presných úderov dlhého dosahu kľúčové, pretože to je jednoznačne poučenie z vojny na Ukrajine. Protivzdušná obrana sama osebe nestačí,“ uzavrel Schmid.
