Mimoriadna situácia v ochrane prírody sa stala metódou
Nástroj na zvládnutie akútnej krízy by sa nemal používať dlhodobo.
V apríli 2025 vyhlásila vláda kvôli medveďom na väčšine územia Slovenska mimoriadnu situáciu. Trvá už rok a pol.
V normálnom režime platí, že štát v odpovedi na krízu aktivuje odborníkov. Dianie v oblasti štátnej ochrany prírody za posledné tri roky vyzeralo presne naopak. Došlo k masívnej vlne prepúšťania, vymenilo sa vedenie na najmenej štyridsiatich kľúčových pozíciách a zo štátnej ochrany prírody a správ národných parkov odišlo viac než sto tridsať odborných pracovníkov. Niektorí sa presunuli na univerzity a do mimovládneho sektora, kde svoje znalosti uplatňujú pri petíciách, pripomienkových konaniach a príprave žalôb. Súdy sú dnes poslednou líniou obrany pred svojvôľou vládnej moci.
Mimoriadnosť ako metóda
Mimoriadnosť neostala výnimkou z pravidla, stala sa metódou. V legislatíve, financovaní aj personálnej politike. Zákon o ochrane prírody a krajiny sa novelizoval päťkrát, viaceré zmeny prešli len cez poslanecké návrhy v nesúvisiacich zákonoch alebo v skrátenom konaní bez pripomienkovania. Novela zákona o posudzovaní vplyvov významne obmedzila účasť verejnosti. Podpora zo Zeleného vzdelávacieho fondu pre mimovládne organizácie klesla z takmer pol milióna eur ročne na nulu a pri európskych projektoch LIFE zostáva nepokrytých najmenej päť miliónov eur spolufinancovania.
Výpovede, škrtnuté rozpočty a legislatívny chaos predstavujú známe triky, ako oslabiť inštitúcie a zlomiť odpor. Ľudia a ich vedomosti sa však tak jednoducho zrušiť nedajú. Všetci, ktorí odišli zo Štátnej ochrany prírody a zo správ národných parkov, neprestali vedieť, čo vedeli.
Pravda nemôže vyzerať z každého okna inak
Vláda zaviedla mimoriadnu situáciu, aby uľahčila vydávanie výnimiek na odstrel medveďa hnedého. Od jej vyhlásenia boli vydané výnimky na odstrel 276 medveďov a proti nim bolo podaných 33 správnych žalôb. O prvej z nich už Správny súd v Bratislave rozhodol a výnimku zrušil. Konštatoval pritom porušenie všetkých existujúcich zákonných podmienok na vydávanie výnimiek. Ostatné žaloby sú obsahovo takmer identické a dá sa očakávať identický výsledok.
Podobne dopadlo tiež rozhodovanie o ťažbe dreva v rámci reformy národných parkov. Na konci augusta 2026 vláda ustúpila z pozície, podľa ktorej mali správu časti štátnych pozemkov v troch národných parkoch naďalej vykonávať štátne Lesy SR. Napokon sa budú o všetky pozemky starať ochranári zo správ národných parkov. Výsledkom bude posilnenie ochrany prírody, no len vďaka odporu odborníkov, aktívnych občanov, Európskej komisie a hrozbe prepadnutia miliardy eur z Plánu obnovy.
Keď sa zápas z politickej roviny presunul na miesta, kde sa tvrdenia overujú a argumenty berú vážne, teda do agendy súdov alebo Európskej komisie, záujmy ochrany prírody obstáli.
Poznanie je moc
V júni 2026 získal projekt obnovy dunajských lužných biotopov v Bruseli hlavnú cenu LIFE Awards v kategórii ochrany prírody a biodiverzity. Za deviatimi rokmi práce a rozpočtom okolo šesť miliónov eur stojí slovenské ochranárske združenie BROZ spolu s partnermi na Slovensku a v Maďarsku. Ocenenie prišlo v čase, keď sa doma organizáciám rušili zdroje a spochybňovala sa ich legitimita.
Odbornosť nie je vlastnosťou funkcií ani inštitúcií. Je rozložená medzi ľudí v Štátnej ochrane prírody, ktorí zostali, medzi správy národných parkov, mimovládne organizácie, univerzitných výskumníkov, dobrovoľných strážcov prírody či rehabilitačné stanice. Táto sieť vydržala tri roky personálnej neistoty, škrtov a spochybňovania.
Každá mimoriadna situácia sa raz skončí, aj tá, ktorá kvôli medveďom trvá na Slovensku už rok a pol. Otázka je, v akom stave po nej zostanú inštitúcie a ako dlho potrvá náprava.