Trump opäť na Nobelovu cenu za mier nedosiahne, tvrdia experti
Na Nobelovu cenu za mier za rok 2026 bolo nominovaných celkovo 287 kandidátov – z toho 208 jednotlivcov a 79 organizácií. Nositeľa ocenenia oznámia 9. októbra.
Americký prezident Donald Trump tohtoročnú Nobelovu cenu za mier nezíska za vojnu s Iránom, môže však ovplyvniť, komu ju udelia. Uviedli to odborníci, ktorých oslovila agentúra Reuters.
Trump sa minulý rok netajil túžbou získať Nobelovu cenu za mier. Opakovane tvrdil, že si ju zaslúži za to, že údajne ukončil viaceré ozbrojené konflikty vo svete. Vlaňajšou laureátkou sa napokon stala venezuelská opozičná líderka Maria Corina Machadová, čo Trumpa frustrovalo. Po ich stretnutí v Bielom dome mu Machadová svoje ocenenie odovzdala.
Riaditeľ Inštitútu pre výskum mieru v Osle (PRIO) Haakon Gjerlow vyjadril presvedčenie, že nórsky Nobelov výbor bude pri udeľovaní ocenenia dbať na to, aby vybral osobu, ktorá dokáže odolať tlaku zo strany amerického prezidenta. Domnieva sa, že úvahy päťčlenného výboru ovplyvní aj konanie Machadovej.
Medzi dosiaľ prezradené mená kandidátov patria ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová či inštitúcia Medzinárodný trestný súd.
„Jednou z obáv, ktoré by výbor mohol mať, je to, či by udelenie ocenenia mohlo príjemcu vystaviť tlaku zo strany Donalda Trumpa. Myslím si, že výbor zváži, či toto ocenenie neprinesie viac škody ako úžitku,“ uviedol Gjerlow.
Z tohto dôvodu by sa Nobelov výbor podľa Reuters mohol rozhodnúť napríklad pre pápeža Leva XIV., Medzinárodný trestný súd, Medzinárodný súdny dvor alebo osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francescu Albaneseovú. Expertka z Talianska je cieľom kritiky USA a Izraela za to, že odsudzuje postup židovského štátu vo vojne v Pásme Gazy.
„Pápež je viac než len duchovná osobnosť. Stal sa popredným mysliteľom,“ poznamenal dlhoročný egyptský diplomat a súčasný riaditeľ Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) Karím Haggág.
Minuloročné dianie okolo Machadovej a Trumpa by však tiež mohlo viesť Nobelov výbor k bezpečnejšiemu výberu nekontroverzného kandidáta, ktorý by nemusel Trumpa rozhnevať, ako je napríklad sudánska iniciatíva ERR zameraná na poskytovanie pomoci počas občianskej vojny alebo organizácia Save the Children.
Na druhej strane sa pozornosť venuje aj tomu, či bude výbor reagovať na zásahy amerického prezidenta do medzinárodného poriadku, ktorý v Nórsku považujú za dôležitý, uviedol historik Oivind Stenersen. „Sú pod určitým tlakom, aby voči Trumpovi zaujali tvrdý postoj,“ dodal.
Šance samotného šéfa Bieleho domu, ktorý od konca februára vedie vojnu s Iránom, sú tento rok podľa riaditeľa PRIO dosť nízke.
