Na 1,5 kilometra cesty čakali vyše 30 rokov. Pôvodná neviedla nikam
Obyvatelia banskobystrickej mestskej časti Pršianska terasa aj neďalekej obce Horné Pršany sa po vyše 30 rokoch dočkali novej cesty.
Príbeh cesty na Pršiansku terasu patrí k tým, ktoré sa v Banskej Bystrici spájali s dlhoročným čakaním na riešenie. Pôvodná komunikácia už totiž dávno prestala vyhovovať. Bola úzka, strmá, kľukatá a jej stav sa výrazne zhoršoval.
Chodcom chýbal samostatný chodník aj verejné osvetlenie. Napriek tomu bola dôležitou dopravnou tepnou. Využívali ju nielen obyvatelia rozrastajúcej sa mestskej časti, ale aj obyvatelia Horných Pršian. Zároveň po nej premávali pravidelné autobusové spoje.
Po vyše 30 rokoch sa napokon trápenie tamojších obyvateľov skončilo. Dočkali sa nového 1,5-kilometrového úseku. Vyšiel na 5 miliónov eur, pričom väčšinu nákladov znášala banskobystrická župa. Prispelo aj mesto.
Cesta, ktorá čakala od roku 1991
Paradoxom celého príbehu je, že časť novej komunikácie bola pripravená už začiatkom 90. rokov. Pôvodný, približne 500-metrový úsek, bol skolaudovaný ešte v roku 1991. Do bežnej prevádzky ho však nikdy neuviedli a nebol napojený na ďalšiu komunikáciu. Zostala tak cesta, ktorá nikam neviedla, zatiaľ čo doprava naďalej využívala starú trasu.
Zásadný posun prišiel až v roku 2020. Mesto a kraj sa vtedy dohodli na spoločnom postupe a dokončení dopravného prepojenia. Samotnej stavbe však predchádzali roky príprav.
„Keď sme sa v roku 2020 zaviazali, že túto cestu dokončíme, vedeli sme, že nás čaká veľa práce. Nebolo to jednoduché, ale dnes môžeme povedať, že sme svoj sľub splnili. Cesta je hotová a obyvatelia Pršianskej terasy a Horných Pršian majú oddnes bezpečné a komfortné spojenie,” vyjadril sa počas nedávneho (24. 9.) oficiálneho otvorenia cesty predseda BBSK Ondrej Lunter.
Dodal, že projekt je výsledkom spolupráce kraja a mesta a tiež dôkazom, že aj dlhoročný problém sa dá vyriešiť, keď sa na ňom začne systematicky pracovať.
Najskôr museli vysporiadať pozemky
Pred rozbehnutím stavebných prác musel kraj vyriešiť vlastnícke vzťahy k 270 pozemkom s celkovou výmerou vyše 14-tisíc metrov štvorcových. Majetkové vysporiadanie trvalo približne tri roky. Až potom mohla nasledovať samotná realizácia.
Stavba navyše nebola iba o položení nového asfaltu. Zhotoviteľ musel riešiť aj staré skládky odpadu. Na jednom z miest sa totiž nachádzala skládka azbestu, ktorej odstránenie a likvidáciu zabezpečila špecializovaná firma.
Z pol kilometra starej cesty vzniklo 1,5 kilometra novej
Výsledkom je komunikácia s celkovou dĺžkou 1,5 kilometra. Približne 500-metrový pôvodný úsek prešiel rekonštrukciou a ďalší približne kilometer predstavuje úplne nové cestné teleso.
Nová cesta má tri jazdné pruhy. Dva vedú smerom nahor a jeden nadol. Usporiadanie zohľadňuje sklon komunikácie a má umožniť plynulejšiu premávku.
Súčasťou projektu je aj nový chodník pozdĺž celej komunikácie. Má asfaltový povrch a nechýba ani osvetlenie. Na zvýšenie bezpečnosti pribudlo aj nové zábradlie.
Na vozovke je vyznačený ochranný pruh a v opačnom smere sú piktogramy upozorňujúce na pohyb cyklistov.
„Som rád, že po viac ako troch desaťročiach môžeme túto kapitolu definitívne uzavrieť. Vďaka spolupráci mesta a Banskobystrického samosprávneho kraja dnes odovzdávame do užívania nové a bezpečné dopravné prepojenie,” povedal banskobystrický primátor Ján Nosko.
Konkretizoval, že mesto investovalo 500-tisíc eur do vybudovania chodníka a moderného verejného osvetlenia. „Pršianska terasa a Horné Pršany tak získavajú kvalitnejšie a bezpečnejšie spojenie s Banskou Bystricou,” dodal primátor.
Päť miliónov eur za 1,5 kilometra
Celkové náklady projektu dosiahli päť miliónov eur, z ktorých vyše 4,2 milióna predstavovali stavebné práce. Väčšinu nákladov na samotnú cestu znášala župa, mesto prispelo spomínaným polmiliónom na chodník a verejné osvetlenie. Na projekte sa finančne podieľali aj súkromní developeri pôsobiaci na Pršianskej terase.
Čo bude so starou cestou?
Otvorenie novej cesty neznamená definitívne spečatenie osudu tej starej. Stará trasa zostáva otvorená a jej ďalšie využitie bude závisieť aj od výsledkov pripravovaného prieskumu.
Na komunikácii sa uskutoční inžiniersko-geologický prieskum. Ten má ukázať, v akom stave je a aký spôsob sanácie bude potrebný.
Kraj zároveň plánuje participatívny proces s obyvateľmi mestskej časti. Cieľom má byť diskusia o tom, ako by sa mohla pôvodná cesta využívať po prípadnej sanácii.
